Revízna správa elektroinštalácie (byt)

V Slovensku sa revízia oficiálne nazýva odborná prehliadka a odborná skúška elektrického zariadenia. Výsledkom je revízna správa: dokument s popisom inštalácie, nameranými hodnotami, zoznamom nedostatkov a jasným záverom, či inštalácia je alebo nie je spôsobilá na bezpečnú prevádzku.

Rozlišujú sa dva druhy revízie:

• východisková revízia sa robí pred prvým zapnutím novej alebo prerobenej inštalácie, teda po novostavbe, rekonštrukcii alebo väčšej úprave rozvodov,
• periodická revízia sa opakuje po určitom čase a overuje, či sa stav inštalácie medzičasom nezhoršil.

Revíziu smie robiť len revízny technik s platným osvedčením o odbornej spôsobilosti pre elektrické zariadenia. Bežný elektrikár, hoci aj skúsený, revíznu správu vystaviť nesmie. Ak si nie ste istí, požiadajte technika, aby vám osvedčenie ukázal. Platnosť osvedčení overuje Technická inšpekcia SR.

Pre byty v osobnom užívaní nie je pevne daný povinný interval opakovania revízie, ako je to pri firmách a prevádzkach. To však neznamená, že revízia nie je potrebná. V praxi ju budete potrebovať v týchto situáciách:

• po rekonštrukcii elektroinštalácie, aj čiastočnej, napríklad po výmene rozvádzača, ističov alebo vedenia v kuchyni a kúpeľni,
• pri kolaudácii novostavby alebo pri zmene stavby; aké doklady stavebný úrad podľa nového stavebného zákona vyžaduje, si vždy overte priamo na úrade,
• pri kúpe alebo predaji bytu; zákon ju pri predaji zvyčajne nevyžaduje, ale kupujúcemu povie veľa o stave rozvodov, najmä v starých panelákoch s hliníkovými vodičmi,
• po poruche, skrate alebo požiari, keď treba zistiť príčinu a overiť, či je zvyšok inštalácie v poriadku,
• pri prenájme bytu, keď chce prenajímateľ mať doklad o bezpečnom stave.

Pri starších bytoch sa odporúča nechať inštaláciu skontrolovať približne raz za desať rokov, pri zlom stave rozvodov aj častejšie. Ak máte doma malé deti alebo seniorov, kontrola sa oplatí o to viac.

Pozor na rozdelenie zodpovednosti. Za inštaláciu v byte, teda od elektromera ďalej, zodpovedá vlastník bytu. Za stúpačky, chodby, pivnice a ostatné spoločné priestory zodpovedá správca alebo spoločenstvo vlastníkov. Ak sa revízia týka hlavného ističa alebo elektromera, môže si svoje podmienky klásť aj distribučná spoločnosť.

V bežnom byte trvá revízia zvyčajne jednu až tri hodiny. Pri väčšom byte alebo pri zložitejšej inštalácii, napríklad s elektrickým podlahovým kúrením, môže trvať dlhšie. Postup býva takýto:

1. Technik si prezrie dostupnú dokumentáciu: projekt, schému rozvádzača alebo predchádzajúcu revíznu správu.
2. Urobí prehliadku: skontroluje rozvádzač, označenie ističov, stav zásuviek, vypínačov a viditeľných vodičov a to, či sú prvky vhodné pre daný priestor, napríklad v kúpeľni.
3. Zmeria spojitosť ochranného vodiča, teda či je „zem“ dotiahnutá až do každej zásuvky a k zariadeniam, ktoré ju potrebujú.
4. Zmeria izolačný odpor, ktorý ukáže, či izolácia vodičov nie je poškodená alebo prestarnutá.
5. Zmeria impedanciu poruchovej slučky, aby overil, že pri poruche istič vypne dostatočne rýchlo.
6. Otestuje prúdový chránič, či vypína pri správnom unikajúcom prúde a v správnom čase.
7. Vyhodnotí výsledky podľa noriem STN, najmä STN 33 2000-6, a vypracuje revíznu správu.

Počas meraní bude elektrina v byte na chvíľu vypnutá. Počítajte s tým pri chladničke, počítači či akváriu. Pri meraní izolačného odporu treba spotrebiče odpojiť zo zásuviek, inak môžu skresliť výsledok alebo sa poškodiť.

Náročnosť revízie, a tým aj čas technika, ovplyvňuje najmä stav bytu a podkladov:

• dokumentácia: ak máte schému a staršiu revíznu správu, technik nemusí zisťovať, ktorý istič patrí ku ktorej izbe,
• počet obvodov: viac obvodov, zásuviek a chráničov znamená viac meraní,
• prístup k rozvádzaču: rozvádzač zakrytý skriňou alebo zastavaný obkladom zdržiava,
• vek a stav rozvodov: pri hliníkových vodičoch a neprehľadných úpravách z minulosti musí technik dohľadávať zapojenie,
• vlhké priestory: kúpeľňa a balkón majú prísnejšie požiadavky a kontrola je dôkladnejšia,
• nájdené chyby: samotná revízia chyby neopravuje; ich odstránenie je samostatná práca elektrikára a po nej býva potrebné kontrolu zopakovať.

V praxi sa opakujú podobné nedostatky. Dobre je o nich vedieť vopred, aby vás výsledok neprekvapil:

• chýbajúci prúdový chránič: v starých bytoch ho zvyčajne nenájdete, hoci práve chránič pri úraze vypne prúd v zlomku sekundy,
• hliníkové vodiče v zlom stave: uvoľnené alebo prehriate spoje, ktoré môžu byť príčinou požiaru,
• neodborné domáce úpravy: vymenená zásuvka bez ochranného vodiča, svetlo pripojené „po svojom“, nesprávne dimenzovaný istič,
• lacný necertifikovaný materiál: zásuvky a predlžovačky, ktoré sa pri zaťažení prehrievajú,
• chýbajúce označenie v rozvádzači, takže pri poruche nikto nevie, čo vypnúť.

Ak technik nájde vážnu chybu, revíziu vyhodnotí ako nevyhovujúcu a môže odporučiť, aby sa časť inštalácie do opravy nepoužívala. Nie je to šikana, ale ochrana pred úrazom a požiarom. Ak ste niečo robili svojpomocne, povedzte mu to otvorene, ušetrí to čas obom stranám.

Do elektroinštalácie by mal zasahovať len elektrikár s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Opravy nájdených chýb preto nerobte sami.

Revíznu správu dostanete v písomnej podobe. Uschovajte ju spolu s dokumentmi k bytu a pri predaji ju odovzdajte novému vlastníkovi. Pred prevzatím skontrolujte, či obsahuje:

• adresu a presnú identifikáciu bytu,
• druh revízie, teda či ide o východiskovú alebo periodickú,
• meno revízneho technika, číslo jeho osvedčenia a podpis,
• dátum vykonania revízie a termín odporúčanej ďalšej revízie,
• popis inštalácie vrátane typu vodičov, počtu obvodov, ističov a chráničov,
• namerané hodnoty pre jednotlivé obvody, nie iba všeobecné „vyhovuje“,
• zoznam zistených nedostatkov s miestom, kde sa nachádzajú, a návrhom opravy,
• jasný záver, či je inštalácia schopná bezpečnej prevádzky.