Amennyiben a magánberuházó nem megfelelő szaktudással rendelkező kivitelezőt választ, a tetőfelújításra fordított befektetés súlyos és hosszú távú következményekkel járhat. A cikk célja, hogy bemutassa az állókorcos lemeztetők helyes tervezési alapelveit, valamint rávilágítson a kivitelezés során leggyakrabban előforduló hibákra.

Tetőfelújítások a gyakorlatban

Napjainkban számos tetőfelújítás valósul meg, magán- és közpénzek felhasználásával egyaránt. A régebbi tetőfedések, például a bitumenes zsindelyek vagy az azbesztcement hullámlemezek, sok esetben már elérték műszaki és erkölcsi élettartamuk végét.

Ezeknek a tetőknek a javítása gyakran a meglévő fedés bontása nélkül történik. Az új fedést elválasztó rétegen keresztül közvetlenül a régi szerkezetre rögzítik. Ez a megoldás kedvező lehet, mivel időt és költséget takarít meg, különösen akkor, ha a veszélyes hulladék elszállítása jelentős kiadással járna.

Ezért fontos, hogy a beruházó előzetesen megismerje az építőipari munkák árait, és tisztában legyen az egyes felújítási megoldások közötti költségkülönbségekkel.

Az alépítmény és a teherhordó szerkezet jelentősége

Az új tető hosszú élettartamát nem csupán maga a fedés határozza meg, hanem az alatta található rétegek állapota is. A deszkázat, az aljzat és a teherhordó elemek állapota gyakran a felújítás szerves részét képezi.

Sok esetben kiegészítő kőműves vagy ácsmunkákra van szükség annak érdekében, hogy stabil és teherbíró alap készüljön az új lemezfedés számára. A megfelelő alépítmény megakadályozza a nedvesség bejutását, csökkenti a hőveszteséget, és biztos alapot teremt a szakszerű kivitelezéshez.

A tetőszerkezet ellenőrzése a szerelés előtt

A lemezfedés felszerelése előtt elengedhetetlen a tetőszerkezet, a lécezés és valamennyi teherhordó elem alapos ellenőrzése. A faanyagoknak kifogástalan állapotban kell lenniük a tető stabilitásának biztosítása érdekében.

A nem megfelelően előkészített szerkezeti elemek deformációhoz és a fedés károsodásához vezethetnek. Az ellenőrzés gyakran magában foglalja az ellenlécek magasságának módosítását is, amely alapvetően befolyásolja a tető megfelelő szellőzését.

Az állókorcos lemeztetők megbízható tervezésének alapelvei

Az állókorcos lemeztetők alkalmazása több évszázados múltra tekint vissza. Korábban a padlásterek elsősorban tárolásra szolgáltak, napjainkban azonban egyre gyakrabban lakótérként funkcionálnak. Ez a változás jelentősen befolyásolja a teljes tetőszerkezet kialakítását.

Tartós és problémamentes állókorcos tető csak akkor várható, ha kellő figyelmet fordítanak az alábbi kulcstényezőkre:

• a tetőszerkezet hatékony szellőztetése
  
• a lemezsávok hőtágulásának megfelelő kezelése
  
• megfelelő tetőhajlásszög
  
• a bádogos részletek és csatlakozások helyes megválasztása
  
• a kivitelezés az előzetesen egyeztetett és jóváhagyott műszaki megoldások szerint történik
  

A tetőszerkezet szellőztetése

A lemezfedések természetes jelensége a kondenzvíz kialakulása a fedés alsó felületén. Egyes fémek különösen érzékenyek a nedvességre, és megfelelő szellőzés hiányában korrózió alakulhat ki.

A tetőszerkezet szellőztetése nemcsak a kondenzvíz elvezetését szolgálja, hanem a szerkezetbe beépült nedvesség kiszárítását is, például a frissen beépített faanyag esetében.

Lakótérként használt tetőtereknél a megfelelő szellőzés az egyik legfontosabb feltétele a hosszú élettartamnak.

A tető rétegrendjével szembeni követelmények

Az állókorcos lemeztetők többségénél az alábbi rétegrend javasolt:

• kéthéjú, szellőztetett tetőszerkezet megfelelően méretezett légréssel
  
• megbízható levegőbevezető és kivezető nyílások
  
• szakszerűen kialakított párazáró vagy páratechnikai réteg
  
• páraáteresztő fólia alkalmazása a hőszigetelés felett
  

A szellőztetett tetőszerkezet ma már bevált és széles körben alkalmazott megoldás. A gyakorlatban az ellenlécek a szarufákra kerülnek, így biztosítva a szükséges szellőzőrést. Az ellenlécek magasságát elsősorban a tető hajlásszöge és a szarufák hossza határozza meg.

Ako už bolo uvedené, je potrebné sa vysporiadať s tvorbou kondenzovanej vlhkosti na spodnej strane plechu. Riešením je aplikácia vhodnej deliacej vrstvy medzi podkladom a samotnou strešnou krytinou. Chemická rezistencia kovov na kondenzát v spojení s teplom vznikajúcim od slnečného žiarenia je rôzna. V závislosti od použitej farby plechovej krytiny sa povrchová teplota pohybuje od 60° - 90°C. V minulosti sa ako deliaca vrstva pod plechové krytiny používala „lepenka“ teda asfaltový pás. Toto riešenie je nevhodné pre kovy citlivé na horúcovodnú koróziu (napr. materiál TiZn, prípadne FeZn). V takom prípade je potrebné použiť ako deliacu vrstvu štruktúrovanú rohož. Štruktúrovaná rohož je deliaca vrstva, ktorá sa kladie priamo pod plech na záklop a bráni kontaktu spodnej strany plechu s prípadnou vlhkosťou. Túto deliacu vrstvu tvorí polyamidová rohož s hrúbkou 7 až 8 mm a podklad, difúzna priepustná fólia. Štruktúrovaná rohož má zvukovo-izolačné vlastnosti a slúži na preklenutie určitých výškových nerovností na drevenom záklope. Tento materiál sa aplikuje vždy ak sa miesto dreveného záklopu použijú veľkoformátové drevotrieskové dosky – OSB, MDF, prípadne CETRIS dosky atď.). 

Opakujúce sa nedostatky pri vyhotovení prevetrávania strešného plášťa

Pokiaľ nie je v projekte stanovená výška vzduchovej medzery siahne sa pri realizácii po cenovo najdostupnejšom riešení, ktoré je dané skladovými zásobami predajcu reziva. V súčasnosti najpredávanejším prierezom strešnej laty je 60/40 mm. Zo statických dôvodov sa tento prvok kotví k podkladu širšou stranou, teda výška vzduchovej medzery bude v danom prípade 40 mm. Tento prierez však nie je pre plechové krytiny vôbec vyhovujúci. Pokiaľ je výška vzduchovej škáry < 50 mm nie je možné hovoriť o účinnom prevetrávaní strešného plášťa. Medzi časté nedostatky tiež patrí:

• uzavretie otvorov pre prívod vzduchu do strešného plášťa nesprávne zrealizovaným opláštením podhľadu
• ukončenie strešnej krytiny v hrebeni bez vyhotovenia funkčného odvetrania strešného plášťa (pozri detail č.1)
• znemožnenie funkcie odvetrania chybne umiestnenou tepelnou izoláciou
• aplikácia nefunkčnej poistnej difúznej fólie

Napríklad vyhotovenie pozdĺžnych spojov fólie je riešené len preložením aj pri sklonoch ≤ 20°, nesprávne ukončenie fólie pri odkvape, napojenie fólie na priestupy cez strešný plášť (komín, strešné okno, odvetranie kanalizácie ...) bez dôsledného oblepenia systémovými komponentami. Mylná je aj predstava, že štruktúrovaná rohož pod plechom je schopná prevetrávať celý strešný plášť!

Zhotovenie striech s drážkovanou plechovou krytinou ako jednoplášťových (nevetraných)!

Pri realizácii podkladu pod strešnú krytinu sa často používajú nekvalitné dosky s vysokým obsahom vlhkosti ˃ 20 %, nesprávnych rozmerov ( optimum šírka x výška – 80 - 160 mm x 24 mm ). Nesprávna je aj aplikácia tzv. riedkeho záklopu, vynecháva sa každá druhá doska. 

Tepelná rozťažnosť krytinových pásov

V minulosti sa takmer výlučne používali na vyhotovenie strešných krytín na stojatú drážku tabuľové plechy rozmerov 2 x 1 m. Z uvedeného dôvodu sa problémy spôsobené s tepelnou rozťažnosťou takmer nevyskytovali. S príchodom strojného vybavenia pre vyhotovenie spojov stojatej drážky sa do modernej klampiarskej praxe zaviedla aplikácia zvitkových plechov. Táto perfektná inovácia má však aj svoje úskalia. Architekti navrhujú objekty s veľmi atraktívnym a zároveň náročným tvarom. Dĺžky krytinových pásov často presahujú hranicu 10 m. V ojedinelých prípadoch sa riešia aj objekty hlavne športového charakteru, kde sú dĺžky aj nad hranicou 30 m! 

Strešnú krytinu vyhotovenú zo zvitkového plechu na dvojitú stojatú drážku treba riešiť s ohľadom na teplotnú rozťažnosť použitého materiálu v priečnom i pozdĺžnom smere. V priečnom smere je teplotná rozťažnosť riešená nastavením správneho profilu drážky na strojnom zariadení, ktoré drážky profiluje (pozri obr.č.1). V danom ohľade je nutné venovať pozornosť aj použitiu správnej hrúbky plechu vo vzťahu k jeho rozvinutej šírke.

Obr.č.1 – Geometria profilu spojov krytiny na dvojitú stojatú drážku

Pozornosť riešeniu tepelnej rozťažnosti v pozdĺžnom smere je nutné venovať pri dĺžkach krytinových pásov ˃ 3,0 m. Kotvenie krytiny k podkladu sa rieši použitím systému posuvných (dilatačných) a pevných príponiek (pozri obr.č.2).

Obr.č. 2 – Znázornenie pevnej a posuvnej príponky pre uktovenie krytinových pásov k podkladu

Pri bežných dĺžkach krytinových pásov do 10 m sa používajú štandardné posuvné príponky. Pre zabezpečenie komplexného fungovania tepelnej rozťažnosti strešnej krytiny je nutné riešiť aj pripojenie pásov na odkvapovú hranu a hrebeň strechy. Dilatačná medzera 8-10 mm sa musí dodržať pri odkvapnicovom páse (pozri obr.č.3) a pri ukončení hrebeňa.

Obr.č.3 – Znázornenie vyhotovenia dilatačného napojenia krytinových pásov na odkvapovú hranu

V nevyhnutných prípadoch je môže zvoliť dĺžku krytinových pásov aj 15 m. V danom prípade je nevyhnutné dilatačnú medzeru zväčšiť na 15 mm a použiť predĺžené posuvné príponky.

Riešeniu strešnej krytiny s extrémnymi dĺžkami je nutné venovať komplexnú pozornosť a posúdiť celý návrh vo všetkých súvislostiach. V prípade striech s dĺžkami krytinových pásov >15 m musíme vyhotoviť v ploche strechy priečne dilatačné spoje. Vyhotovenie detailu priečneho dilatačného spoja je potrebné zosúladiť s konkrétnym strešným sklonom. Zároveň sa musí zohľadniť poloha priestupov cez strešných plášť, napr. strešných okien, komínov, svetlíkov atď.. Predmetné prestupy je potrebné umiestniť do pásma pevných príponiek. 

Riešenie tepelnej rozťažnosti kovov je nutné zohľadniť pri všetkých líniových oplechovaniach ako sú úžľabia, rímsy, atiky, všetky typy žľabov – zvlášť dôležitá je táto problematika pri zaatikových a medzistrešných žľaboch.

Tab.č.2 Koeficienty tepelnej rozťažnosti kovov a niektorých stavebných materiálov

Strešný sklon

Stanoveniu správneho strešného sklonu je nutné venovať pozornosť. Uvedenú problematiku ovplyvňujú nielen strešné normatívne smernice ale aj výškové limity definované v platných regulatívoch územných plánov.

Skúsenosti potvrdzujú, že v minulosti normami povolený minimálny spád plechových krytín 3° nie je pre drážkované krytiny za každých okolností dostačujúci. Na základe aktuálnych poznatkov je možné očakávať funkčnú strechu na stojatú drážku od sklonu 7˚. Systém dvojitej stojatej drážky je dažďutesný a nie vodotesný ako si mnohí mylne predstavujú. Pokiaľ sa ocitne dvojitá stojatá drážka pod vodou napr. z dôvodu výskytu tlakovej vody od rozpúšťajúceho sa snehu pri studených okrajoch strechy alebo nad väčšími strešnými prestupmi, dochádza k prieniku vlhkosti pod strešnú krytinu. 

Za určitých predpokladov je možné vyhotoviť strechy na dvojitú stojatú drážku aj pri sklone 3°. V susednom Rakúsku je možné napr. vyhotoviť plechovú krytinu na dvojitú stojatú drážku pri sklone 3° za predpokladu, že sa v ploche strechy nenachádza žiadny prestup, žiadne úžľabie, žiadny priečny spoj, teda krytinové pásy musia byť vyhotovené z jedného kusa bez spojov.

Aj na Slovensku je nutné ku streche s limitným sklonom, ktoré sa nachádzajú v intervale od 3°-7° pristupovať so zvýšenou opatrnosťou a voliť riešenia, ktoré obmedzia rizikovosť:

1. celoplošné použitie tesnenia do drážok
2. zvýšenie tesnosti poistnej hydroizolácie vytvorením vodotesného podstrešia
3. aplikácia opatrení vylučujúcich vplyv kondenzovanej vlhkosti na krytinu i na podklad pod krytinou (použitie vhodnej separačnej vrstvy)
4. a hlavne dostatočné prevetrávanie strešného plášťa (výška vzduch. medzery 80-100 mm!)

Žiaľ aj medzi odborníkmi prevláda neistota pri definovaní parametra strešného sklonu. Niektorí používajú stupne, iní sa vyjadrujú v percentách. Pre úplnosť uvádzam prevodnú tabuľku sklonov podľa STN 73 1901.

Klampiarske detaily a napojenia 

Projektantom stanovenému strešnému sklonu je nevyhnutné prispôsobiť výber a spôsob vytvárania tesárskych a klampiarskych konštrukcií. Veľmi dôležitým funkčným prvkom každej strechy je technicky korektne navrhnuté odvodnenie strechy a súvisiace detaily, medzi ktoré patrí aj detail klampiarskeho ukončenia strešnej krytiny pri odkvape. Ako každý príbeh má svoj začiatok tak aj montáž každej strechy začína v mieste odkvapu. Pri hraničných strešných sklonoch 3°-7° je nutné pamätať na zníženie hĺbky podkladu z dôvodu tvorby spätného spádu pri vyústení strešnej krytiny do žľabu. 

Uvedené je možné vyhotoviť min. dvomi spôsobmi:

• v šírke prvej odkvapovej dosky (cca 150 mm) znížiť výšku kontralaty o 2-4 mm 
• znížiť hrúbku odkvapovej dosky o 2 až 3 mm. 

Prvá z uvedených možností je na realizáciu náročnejšia, ale je staticky bezpečnejšia – spoľahlivejšia, z toho dôvodu, že pri nej nedochádza k obmedzeniu predpísanej viazacej hĺbky pre spojovacie prostriedky. 

Aj vyhotovenie oplechovania strešných priestupov je potrebné zosúladiť so sklonom strechy. Klampiarske detaily krytín na dvojitú stojatú drážku treba riešiť ako drážkované spoje bez priameho kotvenia k podkladu (perforovania materiálu), bez nutnosti uplatňovať tesniace tmely – „silikóny“. Cenovo najdostupnejšie tvarované plechové krytiny používajú ako „systémový“ komponent pre ukotvenie krytiny k podkladu farmársku skrutku. Tento prvok sa rozšíril do celého klampiarskeho odvetvia ako vírus. Žiaľ často aj skúsení remeselníci sa nechajú nakaziť týmto vírusom a miesto nepriameho pripevnenia stužujúcim príponkovým plechom použijú farmársku skrutku a prevŕtajú hodnotný materiál, vyderavia ho, čím výrazne znížia jeho životnosť. 

Farmárska skrutka do tradičného klampiarskeho remesla nepatrí!!!

Z pohľadu návrhu detailov a ich napojení na krytinu musí plechová krytina fungovať ako celok, vrátane všetkých detailov. Najčastejšou príčinou nefunkčnosti plechových krytín (až 90 %) je práve nesprávna voľba klampiarskych detailov a ich nespoľahlivé vyhotovenie. Uvedenej problematike je nutné venovať zvýšenú pozornosť počas projektovej prípravy a samozrejme aj v priebehu vyhotovenia. Dôslednú prípravu môže zabezpečiť len erudovaný odborník, projektant s dostatočnými znalosťami a praxou v danej oblasti. 

Realizácia klampiarskych prác

Nutnou súčasťou prípravy obnovy plechových striech má byť aj výber spoľahlivého a skúseného zhotovovateľa klampiarskych prác, ovládajúceho zvolenú technológiu.

Zhotovovateľ si musí pred nástupom na realizáciou prevziať stavenisko, podklad a vyhotoviť o jeho stave podrobný písomný záznam do stavebného denníka. V rámci preberania pripravenosti tesárskych konštrukcií je potrebné podľa možností odhaliť skryté chyby, ktoré sú pri rekonštrukciách striech častým sprievodným javom, napríklad nefunkčné odvetranie strešného plášťa z dôvodu nesprávnej výšky tepelnej izolácie vo vzťahu k výške krokvy, nevhodný podklad pod krytinou či nefunkčné vyhotovenie poistnej hydroizolácie a jej detailov.

Nevyhnutným predpokladom spoľahlivej realizácie je aj dôkladné naštudovanie si všetkých projekčných podkladov, výkresov a detailov. V rámci predmetnej činnosti sa odporúča osobná konzultácia s riešiteľom projektu, prípadne s technickým dozorom stavby. Počas realizácie je nevyhnutné aplikovať všetky navrhnuté riešenia a používať pritom najmodernejšiu dostupnú strojnú či ručnú technológiu pre spoľahlivé spracovanie klampiarskych prác. Na základe dodržania uvedených zásad možno očakávať spoľahlivý výsledok – fungujúce zastrešenie.

Na záver ešte krátke konštatovanie stavu klampiarskeho remesla. V súčasnosti sa klampiarske remeslo na Slovensku žiaľ nachádza na určitom rázcestí. Nedostatok kvalifikovaného personálu, nedostatok odborného dorastu a nedostatok patričného uznania pre tých ktorí vlastnoručne vytvárajú hodnoty z plechu. Zároveň sa v súčasnosti infiltrujú do tradičného remesla moderné, industriálne, ale hlavne lacné strešné systémy, ktoré devastujú svojimi metódami pokládky existujúcu stavovskú česť a odbornosť remeselníkov. Verím, že sa spoločným úsilím nadšencov pre poctivé klampiarske remeslo tento nelichotivý trend podarí zvrátiť.

Autor: Ing. Gabriel Boros – PROJECT CONSULTING
Autor článku je odborníkom na plechové strešné krytiny spoločností Rheinzink a Prefa Alminiumprodukte s 30 ročnou praxou v odbore.

Použitá literatúra: Firemné podklady PREFA ALUMINIUMPRODUKTE GMBH
Firemné podklady RHEINZINK Co KG. GMBH
STN 73 1901 – Navrhovanie striech. Základné ustanovenia