Epoxidová liata podlaha do 4 mm

Tenká vrstva znesie bežnú chôdzu, pojazd osobného auta, olej, posypovú soľ aj čistiace prostriedky. Povrch nemá škáry, takže sa v ňom neusádza špina a voda nepreniká do spojov. Preto sa dobre osvedčuje v garážach, dielňach, kotolniach a vstupných priestoroch, ale aj v showroomoch a kanceláriách.

Sú však miesta, kde treba spozornieť. Epoxid je tuhý a nevyrovná pohyb podkladu. Ak sa poter hýbe alebo praská, trhliny sa časom prenesú aj do novej vrstvy. V starých pivniciach bez izolácie proti zemnej vlhkosti môže vlhkosť zospodu vytlačiť epoxid do pľuzgierov. Bežný epoxid tiež na priamom slnku časom žltne, preto sa pri veľkých presklených plochách volí vrchný náter odolný voči UV žiareniu. Do obytných miestností, kde chcete mäkší a tichší povrch, sa niekedy viac hodí polyuretánová liata podlaha, ktorá je o niečo pružnejšia.

O tom, či podlaha vydrží, rozhoduje z veľkej časti príprava podkladu. Samotné liatie je až druhá polovica práce.

1. Posúdenie podkladu. Remeselník skontroluje pevnosť, trhliny, rovinnosť a vlhkosť. Cementový poter by mal mať podľa väčšiny výrobcov vlhkosť zhruba do 4 % meranú karbidovou metódou, anhydritový výrazne menej. Vlhkosť sa meria, odhad nestačí.
2. Mechanická úprava. Podklad sa brúsi, frézuje alebo tryská, aby sa odstránili zvyšky lepidiel, farieb, mastnoty a slabá horná vrstva. Cieľom je čistý, jemne zdrsnený povrch. Väčšie nerovnosti sa vopred vyrovnajú stierkou, nie hrubou vrstvou epoxidu.
3. Odsatie prachu. Po brúsení sa plocha dôkladne vysaje priemyselným vysávačom. Jemný prach je jednou z hlavných príčin odlupovania.
4. Penetrácia. Na suchý podklad sa nanesie epoxidová penetrácia. Spevní povrch, zjednotí savosť a vytvorí spojovací mostík. Pri savom podklade sa niekedy dáva dvakrát.
5. Miešanie. Živica a tvrdidlo sa zmiešajú v presnom pomere podľa výrobcu, pomalobežným miešadlom, kým zmes nie je jednoliata. Potom treba dodržať čas spracovateľnosti, inak zmes začne tuhnúť v nádobe.
6. Nanášanie. Zmes sa rozlieva zubovou stierkou alebo hladidlom po úsekoch, ktoré sa spájajú „mokré do mokrého“, aby nevznikli viditeľné nadväzky.
7. Odvzdušnenie. Ihlovým valčekom sa z ešte tekutej vrstvy vytlačia bublinky vzduchu.
8. Vytvrdnutie. Podlaha je zvyčajne pochôdzna približne po 24 hodinách, plne zaťažiteľná podľa výrobcu a teploty spravidla po niekoľkých dňoch, často okolo týždňa. Dovtedy ju treba chrániť pred prachom, vodou a ťažkými predmetmi.

Nevytvrdnutý epoxid dráždi pokožku a môže spôsobiť alergiu. Pri práci sa používajú rukavice, okuliare a miestnosť sa vetrá. Ak robíte podlahu v pivnici alebo garáži v bytovom dome, dajte vopred vedieť správcovi alebo spoločenstvu vlastníkov, pretože výpary a zápach sa môžu šíriť do spoločných priestorov.

• Jednofarebný povrch. Najčastejšia voľba, odtiene sa vyberajú zvyčajne zo vzorkovníka RAL. Lesklý povrch pôsobí čisto, ale viac na ňom vidno škrabance a prach. Matný alebo pololesklý je v domácnosti praktickejší.
• Protišmyková úprava. Do vrstvy sa zasype alebo primieša jemný kremičitý piesok či iné plnivo. Hodí sa do garáže, dielne a vstupnej chodby, kde chodíte s mokrou obuvou. Čím hrubšia štruktúra, tým bezpečnejšie, ale o niečo náročnejšie sa umýva.
• Dekoratívne chipsy. Farebné vločky sa rozsypú do mokrej vrstvy a zafixujú sa priehľadným vrchným náterom. Výsledok pripomína terazzo, navyše dobre maskuje drobnú špinu.
• Metalický efekt. Metalické pigmenty vytvárajú lesklý povrch s hĺbkou. Pôsobí reprezentatívne, ale je náročný na zručnosť realizátora a každá podlaha vyzerá trochu inak.
• Farebné zóny a značenie. V prevádzkach sa dajú vyznačiť bezpečnostné pásy, parkovacie miesta alebo logo firmy.

Pri výbere farby myslite aj na používanie: svetlé odtiene priestor opticky zväčšia, tmavé a sivé lepšie skryjú nečistoty, preto sa sivá najčastejšie volí do garáží.

Najjednoduchšia je veľká obdĺžniková miestnosť s pevným, suchým a rovným betónom. Prácu a s ňou aj náklady zvyšuje:

• starý náter, lepidlo alebo dlažba, ktoré treba odstrániť alebo dôkladne prebrúsiť,
• trhliny, uvoľnené miesta a nerovnosti, ktoré treba opraviť a vystierkovať,
• vlhký podklad, na ktorý treba čakať alebo použiť špeciálnu penetráciu,
• členitý pôdorys, veľa rohov, stĺpov a prechodov,
• dekoratívne úpravy a vrchné laky, ktoré znamenajú ďalšie vrstvy a čakanie medzi nimi,
• chladná miestnosť, kde treba vopred zabezpečiť vykurovanie.

Väčšina porúch sa neukáže hneď, ale po niekoľkých týždňoch či mesiacoch. V praxi sa často opakujú tieto chyby:

• Podklad nie je dobre očistený. Prach, mastnota alebo slabá horná vrstva poteru spôsobia odlupovanie a pľuzgiere.
• Nesprávny pomer zložiek. Zmes potom nevytvrdne úplne, zostane mäkká alebo lepkavá.
• Vynechané odvzdušnenie. Na povrchu zostanú malé krátery a jamky, v ktorých sa drží špina.
• Nevhodné podmienky. Pri chlade epoxid tuhne pomaly a nerovnomerne, pri vysokej vlhkosti vzduchu sa môže objaviť mliečny povlak alebo lepkavý povrch. Teplota podkladu by mala byť zvyčajne aspoň o 3 °C nad rosným bodom.
• Prerezané trhliny. Trhliny v podklade sa musia opraviť, inak sa objavia aj v epoxide. Dilatačné škáry v poteri sa musia preniesť aj do novej vrstvy.
• Skoré zaťaženie. Nábytok, auto alebo mokré čistenie príliš skoro po liatí zanechajú stopy.

• povrch je súvislý, bez pľuzgierov, kráterov a odlúpených miest,
• pri poklepe nie je nikde počuť dutý zvuk,
• farba a lesk sú jednotné, bez viditeľných nadväzkov medzi úsekmi,
• povrch nie je lepkavý ani mäkký po uplynutí času, ktorý uvádza výrobca,
• okraje pri stenách, zárubniach a prahoch sú čisto ukončené,
• dilatačné škáry sú zachované a vyplnené,
• protišmyková úprava je rovnomerne rozložená po celej ploche, ak bola dohodnutá,
• dostali ste informáciu o použitom systéme, čase plného zaťaženia a odporúčanom čistení.