Maľovanie stien - farebný náter

Maliar začína prípravou, nie farbou. Z miestnosti sa vynesie alebo do stredu zhrnie nábytok, podlahy a okná sa zakryjú, zásuvky a vypínače sa prelepia alebo sa odmontujú ich kryty. Potom nasleduje samotná práca:

• očistenie podkladu od prachu, mastnoty a pavučín, zoškrabanie starých nesúdržných vrstiev,
• oprava stien: zatmelenie prasklín a dier, prebrúsenie opravených miest,
• penetrácia, ktorá zjednotí savosť steny, aby farba neschla na opravených miestach inak ako na zvyšku plochy,
• podkladový biely náter, ak je stena tmavá, škvrnitá alebo má veľa opráv,
• prvá vrstva farebného náteru valčekom, rohy a okraje štetcom,
• druhá vrstva po zaschnutí prvej, ktorá dorovná farbu a zabezpečí plné krytie.

Prečo dve vrstvy? Jedna vrstva farebnej farby takmer vždy ukáže miesta, kde valček nabral menej farby. Pri sýtych a tmavých odtieňoch býva niekedy potrebná aj tretia vrstva, prípadne podkladová farba natónovaná do podobného odtieňa, ktorú odporúča výrobca.

Pri farbe rozhodujú dve veci: aký typ farby a aký odtieň. Väčšina interiérových farieb na stenu sú disperzné farby, teda farby riediteľné vodou. Líšia sa hlavne tým, ako dobre znesú umývanie a oter.

• Bežné disperzné farby sú paropriepustné a hodia sa do obývačky, spálne či pracovne, kde sa na steny bežne nesiaha.
• Umývateľné farby (často označované ako akrylátové alebo latexové) majú pevnejší povrch, ktorý znesie utieranie vlhkou handrou. Patria do chodby, kuchyne, detskej izby alebo k jedálenskému stolu.
• Farby s nízkym obsahom rozpúšťadiel a bez výrazného zápachu sa oplatia do spální a detských izieb, prípadne tam, kde žijú alergici. Presné vlastnosti treba overiť v technickom liste konkrétneho výrobku.

Pri odtieni pomáha jednoduché pravidlo: svetlé tóny miestnosť opticky zväčšia a rozjasnia, tmavé ju zútulnia, ale aj zmenšia. Do miestností orientovaných na sever sa hodia teplejšie odtiene, do slnečných izieb chladnejšie, ktoré vyvážia teplé denné svetlo. Tmavší alebo výrazný odtieň sa často dáva len na jednu stenu, napríklad za posteľ alebo gauč.

Farba na vzorkovníku vyzerá v obchode inak ako doma. Oplatí sa preto natrieť skúšobný kus priamo na stenu a pozrieť sa naň ráno, cez deň aj pri večernom umelom svetle.

Náročnosť farebného náteru sa môže medzi dvoma rovnako veľkými miestnosťami výrazne líšiť. Prácu uľahčuje:

• prázdna miestnosť, napríklad v novostavbe,
• nové, suché a rovné stierkované steny,
• svetlý odtieň, ktorý dobre kryje,
• bežná výška stropu, kde stačí rebrík alebo tyč na valček.

Naopak viac času a materiálu si vyžiada:

• starý, odlupujúci sa alebo mastný náter, ktorý treba odstrániť,
• veľa prasklín a opráv,
• zmena z tmavej farby na svetlú alebo naopak, sýte odtiene s potrebou ďalšej vrstvy,
• schodiská a vysoké steny, kde je potrebné lešenie,
• veľa rohov, výklenkov, ostrých prechodov medzi dvoma farbami a dekoratívne techniky,
• zariadená miestnosť, kde treba všetko zakrývať a presúvať.

Pri ponuke od maliara sa oplatí overiť, čo všetko je v nej zahrnuté: zakrytie nábytku a podláh, opravy, penetrácia, počet vrstiev a upratanie po práci.

V praxi sa často stáva, že problém nevznikne pri maľovaní, ale už pri príprave. Najčastejšie sa objavujú tieto chyby:

• maľovanie na vlhkú stierku alebo omietku: farba potom fľakuje alebo sa odlupuje, preto treba počkať, kým podklad úplne vyschne,
• vynechaná penetrácia: opravené miesta sú po zaschnutí viditeľné ako matnejšie alebo tmavšie škvrny,
• zle namiešaná farba: príliš hustá sa ťahá a robí šmuhy, príliš riedka slabo kryje, riediť sa má len podľa pokynov výrobcu,
• prestávka uprostred steny: na mieste, kde farba zaschla a pokračovalo sa neskôr, ostane viditeľný pás,
• farba z rôznych várok: tónovaná farba sa môže medzi vedrami mierne líšiť, preto je lepšie namiešať celé množstvo naraz alebo vedrá pred použitím zmiešať,
• druhá vrstva príliš skoro: prvá vrstva musí zaschnúť podľa odporúčania výrobcu, v chlade a vlhku to trvá dlhšie.

Farebný náter bežnej miestnosti zvládnete aj sami, ak máte trpezlivosť a stabilný rebrík. Vysoké schodiskové steny a práce na lešení radšej prenechajte maliarovi.

1. Vyniesť nábytok alebo ho zhrnúť do stredu a zakryť fóliou.
2. Zakryť podlahu, prelepiť lišty, okná a rámy dverí maliarskou páskou.
3. Vypnúť istič pre zásuvky a vypínače v miestnosti a až potom odmontovať ich kryty.
4. Stenu očistiť, zoškrabať uvoľnené časti, zatmeliť praskliny a po zaschnutí prebrúsiť.
5. Naniesť penetráciu valčekom a nechať ju zaschnúť podľa návodu.
6. Ak je podklad tmavý alebo škvrnitý, natrieť ho najprv bielou farbou.
7. Farbu dôkladne premiešať, pri tónovaných farbách zmiešať všetky vedrá.
8. Štetcom natrieť pás v rohoch, pri strope a okolo otvorov.
9. Valčekom natrieť celú stenu naraz, zhora nadol, krížovými ťahmi a vždy mokré do mokrého.
10. Nechať zaschnúť podľa výrobcu a rovnakým spôsobom naniesť druhú vrstvu.
11. Pásku odstrániť, kým je farba ešte mierne vlhká, aby sa neodtrhla s okrajom.
12. Vyvetrať, ale počas schnutia zabrániť prievanu a priamemu silnému slnku na čerstvej stene.

Stenu je dobré pozrieť si za denného svetla a potom ešte posvietiť lampou šikmo po ploche. Šikmé svetlo ukáže chyby, ktoré pri priamom pohľade nevidno. Pri preberaní skontrolujte:

• farba je na celej stene rovnomerná, bez pásov a matných alebo lesklejších škvŕn,
• cez náter nepresvitá pôvodná farba ani opravené miesta,
• rohy, okolie zásuviek a prechod pri strope sú dotreté a čisté,
• deliace línie medzi dvoma farbami sú rovné a ostré,
• na stene nie sú zachytené chĺpky z valčeka, kvapky ani stekance,
• podlahy, okná, lišty a nábytok sú čisté a bez škvŕn od farby,
• zvyšok farby je uschovaný a označený odtieňom pre neskoršie opravy.