Obmurovanie vane

Vstavaná vaňa stojí na nastaviteľných nožičkách a sama osebe pôsobí dosť nestabilne. Keď do nej vlezie človek a napustí sa voda, jemne sa prehne alebo pohne. Tento pohyb potom trhá silikónovú škáru medzi vaňou a obkladom. Do trhliny zateká voda a pod vaňou sa časom objaví pleseň alebo vlhký múr.

Obmurovanie má preto dve úlohy. Prvá je technická: stienka vaňu z čelnej strany zafixuje a zabráni jej posúvaniu. Druhá je estetická: zakryje nožičky, sifón a odpadové rúry a vaňa splynie s obkladom kúpeľne.

Voľne stojace vane, teda tie, ktoré stoja uprostred miestnosti ako samostatný kus nábytku, sa neobmurovávajú. Sú vyrobené tak, aby boli pekné zo všetkých strán.

Najprv sa vaňa osadí na nožičky, vyrovná do roviny a pripojí na odpad. Až potom sa začína murovať. Majster si overí, že sifón netesní a nožičky sú dotiahnuté, lebo neskôr sa k nim dostane už len cez revízny otvor.

Potom sa postaví čelná stienka, prípadne aj bočná, ak vaňa nie je v rohu medzi dvoma múrmi. Stienka sa robí tak, aby horný okraj vane ležal na nej alebo tesne nad ňou, a obklad sa neskôr zasunie pod okraj vane. Do stienky sa vynechá otvor pre revízne dvierka, zvyčajne v mieste sifónu.

Nasleduje penetrácia, hydroizolácia a obklad. Na záver sa škára medzi vaňou a obkladom vyplní sanitárnym silikónom. Pri akrylátovej vani je dobré silikónovať, keď je vaňa naplnená vodou. Vaňa je vtedy zaťažená, mierne klesne a škára sa po vypustení netrhá.

Pórobetónové tvárnice

V praxi sa používajú najčastejšie. Sú ľahké, dajú sa rezať obyčajnou pílkou, takže sa ľahko prispôsobia rozmeru vane, a lepia sa tenkovrstvovou maltou. Trochu tlmia aj hluk napúšťanej vody. Pórobetón však nasáva vlhkosť, preto ho treba vždy napenetrovať a ošetriť hydroizolačnou stierkou.

Tehly alebo betónové tvárnice

Volia sa tam, kde má stienka niesť väčšiu záťaž, napríklad keď na nej bude široká odkladacia plocha. Sú pevné a vlhkosť znášajú lepšie, ale sú ťažšie a murovanie trvá dlhšie. V bytovom dome je dobré myslieť aj na hmotnosť, hoci pri jednej nízkej stienke to zvyčajne nie je problém.

Sadrokartón do vlhkého prostredia

Impregnovaný sadrokartón na kovovom profile je rýchle a ľahké riešenie, napríklad pri atypickom tvare. Je však menej odolný proti nárazom a hydroizolácia je tu ešte dôležitejšia. Profil musí byť pevne ukotvený do podlahy aj do steny, inak sa obklad časom popraská.

Betón a monolitické riešenia

Objavujú sa pri atypických kúpeľniach, kde je vaňa zapustená do stupňa alebo tvorí súčasť väčšej murovanej konštrukcie. Je to pevné, ale pracné a vyžaduje debnenie aj dlhší čas na vyzretie.

• Tvar a umiestnenie vane: vaňa v niche medzi tromi múrmi potrebuje len čelnú stienku, rohová alebo asymetrická vaňa vyžaduje viac rezania a viac stien.
• Stav podlahy a stien: krivé steny a nerovná podlaha znamenajú viac vyrovnávania, aby obklad sedel.
• Prístup k odpadu: ak je sifón v nevhodnom mieste alebo treba upravovať odpadové potrubie, práca sa predĺži.
• Odkladacie plochy a police: rozšírenie stienky na poličku alebo schodík pridáva prácu aj materiál.
• Typ revízneho otvoru: magnetické dvierka, ktoré sa dajú obložiť rovnakým obkladom, sú náročnejšie na presnosť ako jednoduchá plastová mriežka.

Ak sa pri rekonštrukcii v byte zasahuje do spoločných rozvodov alebo stúpačiek, treba sa vopred dohodnúť so správcom alebo spoločenstvom vlastníkov. Samotné obmurovanie vane je bežná dokončovacia práca. Ak však rekonštrukcia zahŕňa aj väčšie stavebné úpravy, overte si na stavebnom úrade, čo podľa nového stavebného zákona potrebujete.

• vaňa sa zamuruje bez revízneho otvoru, takže pri upchatom alebo pretekajúcom sifóne treba rozbíjať obklad,
• akrylátová vaňa sa nepodoprie podľa pokynov výrobcu a stojí len na nožičkách, preto sa dno pri zaťažení prehýba,
• chýba tesniaca páska medzi okrajom vane a stenou, a voda zateká za vaňu,
• pórobetón sa obloží bez penetrácie a hydroizolácie, takže nasiakne vlhkosťou,
• silikónuje sa prázdna vaňa a škára sa po prvom kúpaní roztrhne,
• stienka sa postaví natesno pod okraj bez obkladu, a potom nie je kam zasunúť dlaždicu.

Ak máte základnú zručnosť s náradím, jednoduchú čelnú stienku zvládnete aj sami. Pripojenie na odpad radšej nechajte inštalatérovi, alebo si ho aspoň nechajte skontrolovať pred murovaním.

1. Osadiť vaňu na nožičky, vyrovnať ju vodováhou a dotiahnuť poistné matice.
2. Pripojiť sifón, napustiť vodu a skontrolovať, či spoje netesnia.
3. Prilepiť tesniacu pásku na styk okraja vane so stenou podľa návodu výrobcu.
4. Odmerať výšku pod okrajom vane a odpočítať hrúbku lepidla a obkladu.
5. Narezať pórobetónové tvárnice na potrebnú výšku a dĺžku.
6. Lepiť tvárnice tenkovrstvovou maltou na podlahu a priebežne kontrolovať rovinu a zvislosť.
7. Vynechať otvor pre revízne dvierka v mieste sifónu a osadiť rám dvierok.
8. Nechať maltu vyzrieť podľa údajov výrobcu.
9. Napenetrovať stienku a naniesť hydroizolačnú stierku, v rohoch a na styku s podlahou vložiť tesniacu pásku.
10. Obložiť stienku a horný rad dlaždíc zasunúť pod okraj vane.
11. Vyškárovať a po vyschnutí škárovacej hmoty napustiť vaňu vodou.
12. Vyplniť škáru medzi vaňou a obkladom sanitárnym silikónom a vodu vypustiť až po jeho zaschnutí.

• vaňa sa pri zaťažení nehýbe ani nevŕzga,
• stienka je rovná a zvislá, obklad nemá vydutia ani dutiny pri poklepaní,
• revízne dvierka sa dajú otvoriť a cez otvor je vidieť na sifón,
• silikónová škára je súvislá, bez bublín a dobre priľnutá k vani aj obkladu,
• pod vaňou ani za ňou sa po skúšobnom napustení a vypustení neobjavuje voda,
• škáry obkladu sú rovnomerné a horný rad dlaždíc sedí čisto pod okrajom vane.