Osadenie odvodňovacieho žľabu do betónu

Práca začína vytýčením trasy a výšok. Remeselník si natiahne šnúru alebo použije laser, aby vedel, kde bude horná hrana roštu a kam bude voda tiecť. Až potom sa kope.

Výkop musí byť širší a hlbší než samotný žľab, pretože okolo neho príde betón. Dno sa zhutní a podľa podložia a zaťaženia sa naň dá zhutnená vrstva štrku. Na ňu sa uloží vrstva betónu, do ktorej sa žľaby postupne osádzajú.

Žľaby sa kladú od najnižšieho miesta, teda od výtoku alebo vpusti, smerom proti toku vody. Každý diel sa vyrovná do šnúry, spoje do seba zapadnú a na začiatok sa nasadí čelná zátka. Potom sa žľab z oboch strán obetónuje. Pri plastových žľaboch zostávajú pri betónovaní rošty vložené, inak by tlak betónu mohol bočnice prehnúť.

Nakoniec sa žľab napojí na odtok a okolo neho sa dokončí povrch, napríklad zámková dlažba alebo betón. Pred zaťažením autom musí betón dostatočne vyzrieť, čo podľa počasia a typu zmesi trvá zvyčajne niekoľko dní.

Pri výbere rozhoduje hlavne to, čo bude po žľabe chodiť alebo jazdiť. Žľaby a rošty sa delia do tried zaťaženia podľa normy STN EN 1433. Pre pešiu zónu a terasu stačí najnižšia trieda, pre vjazd osobného auta sa volí trieda vhodná pre parkoviská a pri ťažších vozidlách ešte vyššia. Triedu nájdete v podkladoch výrobcu.

• plastové žľaby sú ľahké, ľahko sa režú a hodia sa k terase, chodníku a k vjazdu osobného auta, ak to výrobca pre danú triedu pripúšťa,
• polymérbetónové a betónové žľaby sú ťažšie a tuhšie, lepšie znášajú zaťaženie a používajú sa pri vjazdoch, parkovacích plochách a dvoroch s dopravou,
• pozinkované oceľové rošty sú bežné pri peších plochách a terasách,
• liatinové rošty sa volia tam, kde jazdia autá, pretože sú pevné a pevne sa uchytia.

Platí jednoduché pravidlo: žľab aj rošt musia zodpovedať rovnakej alebo vyššej triede zaťaženia, než aké bude na ploche. Silný rošt na slabom žľabe problém nevyrieši.

Voda v žľabe musí mať kam tiecť. Niektoré žľaby majú spád zabudovaný priamo v dne, iné sa kladú vodorovne a voda odtečie vďaka hĺbke žľabu a výtoku. Ak sa spád robí uložením, v praxi sa zvyčajne volí približne 0,5 až 1 % podľa odporúčania výrobcu, teda zhruba 5 až 10 mm na meter dĺžky. Pri žľabe dlhom päť metrov a spáde 1 % je rozdiel výšok približne päť centimetrov.

Rovnako dôležitá je samotná plocha. Dlažba alebo betón musia byť vyspádované smerom k žľabu, inak voda prejde popri ňom.

Odtok sa rieši podľa pozemku:

• napojením na dažďovú alebo jednotnú kanalizáciu,
• zaústením do vsakovacieho bloku alebo vsakovacej jamy, ak to podložie dovolí,
• odvedením do nádrže na dažďovú vodu.

Napojenie na verejnú kanalizáciu nerobte bez dohody s jej prevádzkovateľom. Mnohé obce a vodárenské spoločnosti dnes uprednostňujú, aby dažďová voda zostala na pozemku. Či na väčšiu úpravu odvodnenia alebo napojenie treba povolenie podľa nového stavebného zákona, overte na stavebnom úrade. Nespoliehajte sa, že stačí iba ohlásenie. V bytovom dome sa vopred dohodnite so správcom alebo spoločenstvom vlastníkov.

Najjednoduchšia situácia je nová plocha, kde sa žľab osádza ešte pred dlažbou a vpusť alebo vsak sú hneď vedľa. Práca je potom rýchla a prehľadná.

Viac práce si vyžaduje:

• dodatočné osadenie do hotovej plochy, keď treba rezať a vybúrať dlažbu alebo betón a potom ich doplniť,
• dlhá trasa s viacerými rohmi, odbočkami alebo s výtokom ďaleko od žľabu,
• vyššia trieda zaťaženia, ktorá znamená mohutnejší betónový obklad a ťažšie diely,
• zlé podložie, napríklad ílovitá alebo navážaná zemina, ktorú treba vymeniť alebo spevniť,
• siete v zemi, stiesnený prístup alebo ručné kopanie bez mechanizácie.

V praxi sa často stáva, že žľab je osadený príliš vysoko. Rošt potom trčí nad dlažbu, voda sa pri ňom zastaví a kolesá ho rozbíjajú. Horná hrana roštu má byť zvyčajne o niekoľko milimetrov pod okolitým povrchom, výrobcovia uvádzajú približne 3 až 5 mm.

• málo betónu po bokoch, žľab sa časom pohne a dlažba okolo sa rozostúpi,
• betónovanie bez vložených roštov pri plastových žľaboch, bočnice sa prehnú a rošt potom nesedí,
• nezhutnené podložie, žľab si sadne a vznikne v ňom jamka so stojatou vodou,
• chýbajúca dilatácia pri dlhých betónových plochách, betón praská pri žľabe,
• zabudnutá čelná zátka alebo netesný výtok, voda tečie pod žľab a vymýva podklad,
• plocha vyspádovaná od žľabu, žľab je suchý a voda ide k domu.

Krátky plastový žľab pri terase alebo chodníku zvládnete aj sami, ak máte vodováhu, šnúru a trochu trpezlivosti. Pri vjazde pre autá a pri napojení na kanalizáciu je rozumnejšie zavolať firmu.

1. Overiť si, kam pôjde voda, a pripraviť výtok, vpusť alebo vsak.
2. Vytýčiť trasu a natiahnuť šnúru vo výške budúcej hornej hrany roštu.
3. Vykopať ryhu širšiu a hlbšiu než žľab podľa návodu výrobcu.
4. Dno zhutniť, nasypať štrk a znova zhutniť.
5. Rozprestrieť vrstvu betónu zavlhlej konzistencie.
6. Uložiť prvý diel pri výtoku a postupovať proti toku vody.
7. Každý diel vyrovnať do šnúry a skontrolovať vodováhou.
8. Nasadiť čelnú zátku a utesniť napojenie na výtok.
9. Vložiť rošty a žľab obetónovať z oboch strán.
10. Nechať betón vyzrieť a až potom dokončiť dlažbu okolo žľabu.
11. Vyliať do žľabu vedro vody a sledovať, či voda celá odtečie.

• rošt je po celej dĺžke mierne pod úrovňou okolitého povrchu a nikde netrčí,
• žľab je v jednej línii bez schodov na spojoch,
• rošty sedia pevne, neklepú a pri vjazde sú zaistené,
• po vyliatí vody v žľabe nezostávajú kaluže,
• voda odteká do výtoku a nikde neuniká pod žľab,
• betón po bokoch je celistvý, bez trhlín a dutín,
• plocha okolo je vyspádovaná smerom k žľabu,
• trieda zaťaženia žľabu a roštu zodpovedá tomu, čo po ploche jazdí,
• k žľabu je ľahký prístup na čistenie a rošty sa dajú vybrať.