Osadenie pletiva do výšky 1,8 m

Pletivo do 1,4 m sa najčastejšie dáva okolo záhrad, chát a medzi susedné pozemky. Zastaví psa aj väčšinu zveri, pôsobí ľahko a nebráni vo výhľade. Je to jednoduchší variant, ktorý zvládne aj zručnejší domáci majster.

Pletivo do 1,8 m je bežné okolo rodinných domov. Dospelý človek ho už neprelezie len tak mimochodom a plot stále prepúšťa svetlo a vzduch. Na väčšiu plochu však viac pôsobí vietor, preto treba starostlivejšie osadiť najmä rohové a koncové stĺpiky.

Pletivo nad 3 m patrí skôr k areálom, skladom, športoviskám, farmám a oboram. Tu už nejde o bežný záhradný plot, ale o konštrukciu, na ktorú tlačí vietor ako na plachtu. Používajú sa hrubšie stĺpiky, hlbšie základy, viac radov napínacieho drôtu a často aj bavolet, teda šikmý nadstavec na ostnatý alebo žiletkový drôt. Takýto plot by mal navrhnúť a postaviť odborník. Pri vysokých plotoch, najmä popri ceste alebo na hranici pozemku, sa vopred poraďte so stavebným úradom. Od 1. apríla 2025 platí nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. a nie je isté, že vám postačí len ohlásenie, preto si podmienky overte na úrade ešte pred objednaním materiálu.

• Pozinkované pletivo je jednoduchšie a vhodné tam, kde rozhoduje funkcia, nie vzhľad. Vo vlhkom prostredí sa časom môže objaviť hrdza.
• Poplastované pletivo má na pozinkovanom drôte vrstvu PVC, zvyčajne zelenú. Lepšie odoláva vlhkosti aj mechanickému poškodeniu a v záhrade pôsobí prirodzenejšie. Pri trvalom plote okolo domu sa volí častejšie.
• Zvárané alebo hrubšie štvorhranné pletivo sa používa pri vysokých plotoch, kde musí pletivo zniesť väčšie napätie.

Okrem pletiva potrebujete priebežné stĺpiky, pevnejšie rohové a koncové stĺpiky, vzpery, napínací drôt, napínače, viazací drôt alebo príchytky a betón na ukotvenie stĺpikov. Pri drobnom spojovacom materiáli sa šetrenie nevypláca: práve tam sa plot najskôr uvoľní.

Na začiatku je dôležité poznať presnú hranicu pozemku. Ak si nie ste istí, kde vedie, oplatí sa ju dať vytýčiť geodetom, aby plot nestál na susedovom pozemku. Potom sa líniu vyznačí kolíkmi a šnúrou, určí sa miesto brány a rohov.

Stĺpiky sa rozmiestňujú zvyčajne každé 2 až 2,5 m, na veternom mieste alebo pri vysokom plote radšej hustejšie. Jamy pre bežný plot mávajú hĺbku zhruba 60 až 80 cm, ideálne pod hranicou premŕzania. Pri plote nad 3 m sa základy robia hlbšie a mohutnejšie, často 80 až 120 cm podľa pôdy a návrhu.

Ako prvé sa betónujú rohové a koncové stĺpiky aj so vzperami, pretože na nich sa celé pletivo napína. Medzi ne sa natiahne šnúra a podľa nej sa osadia priebežné stĺpiky, každý skontrolovaný vodováhou. Betón musí vytvrdnúť, výrobcovia zvyčajne uvádzajú niekoľko dní, až potom sa dajú stĺpiky zaťažiť napínaním.

Napínací drôt sa pri bežnom plote vedie v troch radoch: dole, v strede a hore. Vysoké ploty potrebujú viac radov. Pletivo sa rozvinie pozdĺž plotu, uchytí sa na koncovom stĺpiku a postupne, nie nárazovo, sa napína smerom k druhému koncu. Nakoniec sa priviaže ku každému stĺpiku aj k napínacím drôtom.

Najľahšie sa pracuje na rovine s mäkkou pôdou, dobrým prístupom a bez starého plotu. Prácu naopak predlžuje a predražuje:

• kamenistá alebo ílovitá pôda, kde sa jamy kopú ťažko,
• svah, kde treba plot odstupňovať alebo pletivo prispôsobiť terénu,
• demontáž starého oplotenia a odstraňovanie starých betónových pätiek,
• veľa rohov, brán a krátkych úsekov, lebo každý koniec potrebuje vzperu,
• podhrabové dosky, ostnatý drôt alebo bavolet,
• výška nad 3 m, kde treba pracovať z lešenia alebo plošiny.

• Plytké základy. Stĺpik po prvej zime alebo silnom vetre začne kývať a ťahá so sebou celé pole.
• Chýbajúce vzpery na rohoch. Napnuté pletivo rohový stĺpik postupne vytiahne dovnútra.
• Napínanie do čerstvého betónu. Stĺpik sa vychýli a už sa nevyrovná.
• Príliš veľké rozostupy. Pletivo sa medzi stĺpikmi prehýba.
• Nerovnomerné alebo prehnané napnutie. Voľné pletivo sa vlní, prepnuté zase ohýba stĺpiky.
• Krivá línia. Pri dlhom plote sa aj malá odchýlka na začiatku výrazne prejaví.

Nižší plot do 1,4 m alebo do 1,8 m zvládnete svojpomocne, ak máte pomocníka a niekoľko dní času. Plot nad 3 m prenechajte firme, pretože ide o prácu vo výške a o konštrukciu, ktorú treba staticky posúdiť.

1. Overiť hranicu pozemku a vyznačiť líniu kolíkmi a šnúrou.
2. Vyznačiť miesta stĺpikov zhruba každé 2 až 2,5 m, rohy a bránu.
3. Vykopať jamy rovnakej hĺbky, zvyčajne 60 až 80 cm.
4. Zabetónovať rohové a koncové stĺpiky so vzperami a skontrolovať ich vodováhou.
5. Natiahnuť šnúru medzi krajné stĺpiky a podľa nej zabetónovať priebežné stĺpiky.
6. Nechať betón vytvrdnúť podľa pokynov výrobcu.
7. Natiahnuť a napnúť tri rady napínacieho drôtu.
8. Rozvinúť pletivo, uchytiť ho na koncovom stĺpiku a postupne ho napínať.
9. Priviazať pletivo ku každému stĺpiku a k drôtom v pravidelných rozostupoch.
10. Skontrolovať líniu, napnutie a zahnúť ostré konce drôtov.

• stĺpiky stoja zvislo a v jednej línii, žiadny sa pri zatlačení nehýbe,
• rohové a koncové stĺpiky majú vzpery,
• betónové pätky sú celistvé, bez dutín a voda okolo nich nestojí,
• napínacie drôty sú napnuté a pevne uchytené v napínačoch,
• pletivo je rovné, bez vĺn a previsov, v rovnakej výške po celej dĺžke,
• pletivo je priviazané ku každému stĺpiku aj k drôtom,
• povrchová úprava pletiva a stĺpikov nie je poškodená,
• ostré konce drôtov sú zahnuté a okolie plotu je uprataté.