Osadenie pododkvapového žľabu a žľabových hákov

Žľab nie je samostatný kus plechu. Funguje ako súčasť systému a každý diel musí sedieť na ten ďalší:

• žľabové háky, ktoré nesú žľab a určujú jeho spád,
• samotný žľab s pozdĺžnymi spojkami,
• čelá, ktoré uzatvárajú konce žľabu,
• kotlík, teda výpust, cez ktorý voda prechádza do zvodu,
• rohy a nárožné kusy, ak strecha nie je jednoduchá sedlová.

Podokvapový žľab je na slovenských rodinných domoch bežným riešením. Je vidieť, dá sa ľahko vyčistiť a jeho prípadná porucha sa prejaví pretečením cez okraj, nie zatečením do konštrukcie strechy ako pri skrytých žľaboch. Pri šikmej streche s presahom je preto rozumnou voľbou.

Poradie krokov je dôležité. Ak sa kotlík alebo dĺžka žľabu riešia až po spojení dielov, často treba rozobrať niekoľko metrov systému.

1. Zmerať dĺžku odkvapu a určiť miesto zvodu. Orientačne platí, že jeden zvod obslúži zhruba 10 metrov žľabu.
2. Osadiť prvý hák v najvyššom bode, zvyčajne na konci vzdialenom od zvodu.
3. Vypočítať prevýšenie: dĺžku žľabu v metroch vynásobiť zvoleným spádom, zvyčajne 2 až 5 mm na meter. Pri 8 metroch a spáde 3 mm to vychádza 24 mm.
4. Osadiť posledný hák pri kotlíku o túto hodnotu nižšie a medzi krajné háky napnúť murársku šnúru.
5. Doplniť medziľahlé háky presne podľa šnúry. Dlhé háky ohýbať ohýbačkou, nie kladivom, aby sa nepoškodila povrchová úprava.
6. Vyrezať otvor pre kotlík v najnižšom mieste, s odstupom od konca žľabu podľa výrobcu, hrany začistiť a mierne ohnúť nadol.
7. Vkladať žľab do hákov od najvyššieho bodu ku kotlíku: zadnú hranu zasunúť, prednú zaistiť jazýčkom háku.
8. Spojiť diely systémovými spojkami s gumeným tesnením, nasadiť a utesniť čelá.
9. Napojiť zvod a urobiť skúšku vodou.

Háky sa kotvia aspoň dvoma vrutmi, pri dlhých hákoch zvyčajne tromi. Vruty majú byť nerezové alebo pozinkované, bežné čierne skrutky do dreva v exteriéri rýchlo skorodujú.

Aký priemer žľabu zvoliť

Priemer sa nevyberá podľa vzhľadu, ale podľa plochy strechy, ktorú žľab odvodňuje. Rozhoduje pôdorysná plocha, teda plocha strechy pri pohľade zhora, nie plocha v sklone. Každý výrobca má na to tabuľku. Pri väčších rodinných domoch sa často používa priemer 150 mm. Pri strmých strechách voda steká rýchlejšie, preto sa oplatí zvoliť o jednu dimenziu väčší žľab.

Pozinkovaný plech, hliník, meď alebo plast

• Pozinkovaný a lakovaný plech je bežný, pevný a dobre znáša sneh.
• Hliník je ľahký a nehrdzavie, vyžaduje však presné klampiarske spracovanie.
• Meď a titánzinok sa volia skôr pri náročnejšej architektúre alebo pamiatkových objektoch.
• Plast je tichý a ľahký, hodí sa najmä na garáže, prístrešky a menšie domy. Silno sa rozťahuje teplom, preto potrebuje dilatačné spoje. Na tienistých severných stranách v horských oblastiach, kde dlho leží sneh, je zraniteľnejší.

Polkruhový alebo hranatý profil

Polkruhový žľab sa lepšie samočistí, nečistoty sa v ňom nezachytávajú v rohoch. Hranatý pri rovnakej šírke pojme viac vody a pasuje k moderným domom, ale treba ho čistiť dôslednejšie. Tvar teda zvoľte podľa domu, priemer podľa plochy strechy.

Typy hákov

Dlhé krokvové háky sa kotvia do krokiev alebo latovania pred položením krytiny a sú najpevnejšie. Krátke čelné háky sa skrutkujú do čelnej dosky, preto sa dajú osadiť aj na hotovej streche, ich nosnosť však závisí od stavu dosky. Háky vždy kupujte od toho istého výrobcu ako žľab. Rozdiel v profile o pár milimetrov stačí na to, aby žľab v háku nedosadol.

Najjednoduchšia situácia nastáva pri novej streche: háky sa osadia pred krytinou, fasáda ešte nie je hotová a klampiar pracuje z lešenia, ktoré na stavbe aj tak stojí. Prácu naopak predlžuje a zdražuje:

• poschodový dom a potreba lešenia alebo plošiny,
• členitá strecha s nárožiami, vikiermi a viacerými úrovňami,
• demontáž starého žľabu a hákov,
• zhnitá alebo krivá čelná doska, ktorú treba najprv opraviť,
• montáž na hotovú krytinu, keď sa dlhé háky už nedajú použiť,
• obmedzený prístup, napríklad pri susednom pozemku alebo nad chodníkom.

Montáž žľabu je práca vo výške, preto ju zverte klampiarovi s vhodným vybavením a istením. Ak bývate v bytovom dome, výmenu žľabov rieši správca alebo spoločenstvo vlastníkov, nie jednotlivý vlastník bytu. Pri obyčajnej výmene žľabu sa povolenie zvyčajne nerieši, ak však dom leží v pamiatkovej zóne alebo sa mení vzhľad strechy, overte si postup na stavebnom úrade podľa nového stavebného zákona.

Väčšina problémov so žľabmi nesúvisí s materiálom, ale s detailmi montáže. Najčastejšie sa vyskytujú tieto chyby:

• Žľab bez spádu alebo s opačným spádom. Voda v ňom stojí, usadzujú sa nečistoty a v zime zamŕza.
• Priveľký rozstup hákov. Pod mokrým snehom sa žľab prehne. Bežne sa háky dávajú zhruba každých 50 až 80 cm, plast a snehové oblasti potrebujú menší rozstup, presnú hodnotu určuje výrobca.
• Žľab osadený privysoko. Pri búrke voda preskočí prednú hranu a steká po fasáde. Horná hrana má byť o niečo nižšie, než je predĺžená rovina krytiny.
• Spoje len na silikóne. Tmel je iba doplnok k systémovým gumeným tesneniam, sám po pár sezónach prestane tesniť.
• Chýbajúca dilatácia pri plaste. V lete sa profil vyduje a spoje sa roztvoria. Na spojkách býva ryska, podľa ktorej sa medzera nastaví podľa teploty pri montáži.
• Montáž v mraze. Pod 5 °C plast krehne a tmely zle priľnú.
• Kombinovanie dielov rôznych výrobcov. Častá príčina netesností.

Pred prevzatím pustite do najvzdialenejšieho konca žľabu vodu z hadice aspoň na niekoľko minút a pozrite sa na žľab z odstupu. Skontrolujte:

• voda plynulo odteká ku kotlíku a v žľabe nezostávajú kaluže,
• zo spojov, čiel ani kotlíka nekvapká,
• pri plnom prietoku voda nepreteká cez prednú hranu,
• žľab je pri pohľade z diaľky rovný, bez prehnutí a zvlnení,
• háky sú pravidelne rozmiestnené, aj pri koncoch a z oboch strán kotlíka,
• háky nenadvihujú krytinu a nezasahujú do vetracej medzery strechy,
• vruty sú nerezové alebo pozinkované,
• okolie je uprataté a krytina ani fasáda nie sú poškodené.

Ak je to možné, odfoťte si háky pred zaklopením krytiny. Pri reklamácii alebo neskorších úpravách strechy sa fotky zídu.