Pokládka obkladu a dlažby do 60 cm

Štandardná pokládka znamená lepenie dlaždíc na pripravený a rovný podklad do lepidla, s rovnomernými škárami a následným vyškárovaním. Obkladač pri tom reže dlaždice okolo rohov, vypínačov, rúrok či odtoku a dbá na to, aby plocha bola rovná a škáry pekne nadväzovali.

Do štandardu zvyčajne nepatrí rozsiahle vyrovnávanie krivých stien, búranie starého obkladu, hydroizolácia, zložité vzory, diagonálne kladenie, mozaika ani veľkoformátové dosky. Tieto práce sa v rozpočte bežne uvádzajú ako samostatné položky. Pred dohodou s majstrom si preto ujasnite, čo presne cena za plochu obsahuje.

1. Kontrola podkladu. Majster overí rovinnosť latou, pevnosť a suchosť povrchu. Prach, mastnota a zvyšky starého lepidla sa odstránia.
2. Penetrácia. Náter zjednotí nasiakavosť podkladu a zlepší priľnavosť lepidla. Bez nej môže savý podklad z lepidla rýchlo vytiahnuť vodu.
3. Hydroizolácia vo vlhkých miestach. V sprche, okolo vane a na podlahe kúpeľne sa nanáša stierková hydroizolácia. Do rohov a k prestupom rúrok sa vkladajú tesniace pásky a manžety.
4. Rozvrhnutie plochy. Pred lepením sa naplánuje, kde začne prvý rad, aby na okrajoch nevznikli úzke pásiky a aby škáry na stene a podlahe súhlasili.
5. Lepenie. Lepidlo sa nanáša zubovou stierkou po menších plochách. Pri väčších dlaždiciach sa lepidlo nanáša aj na rub dlaždice, aby pod ňou nezostali dutiny.
6. Škárovanie. Keď lepidlo vytvrdne, zvyčajne po jednom dni podľa výrobcu, škáry sa vyplnia škárovacou hmotou a povrch sa umyje.
7. Silikón. Vnútorné rohy, styk steny s podlahou, okolie vane a sprchovej vaničky sa nevyplňujú škárovačkou, ale pružným sanitárnym silikónom.

Lepidlá na obklady sa označujú podľa normy STN EN 12004. Označenie C1 znamená bežné cementové lepidlo, C2 lepidlo so zvýšenou priľnavosťou. Písmeno S1 hovorí, že lepidlo je flexibilné, teda znesie malé pohyby podkladu. Na podlahové kúrenie, sadrokartón, staršiu dlažbu ako podklad alebo na dlaždice 60×60 cm sa spravidla volí flexibilné lepidlo C2 S1.

Veľkosť zubovej stierky sa riadi formátom. Pre menšie obkladačky stačí menší zub, pre dlaždice okolo 60 cm sa zvyčajne používa zub približne 8 až 10 mm. Cieľom je, aby lepidlo pod dlaždicou pokrylo takmer celú plochu, najmä na podlahe a v sprche.

Šírka škáry závisí od dlaždice. Rektifikované dlaždice so zbrúsenými hranami umožňujú úzke škáry okolo 2 mm, nerektifikované potrebujú širšie. Škárovačka do kúpeľne by mala byť odolná proti vode a plesniam, v sprchovom kúte sa niekedy volí epoxidová.

Ochranný náter po pokládke nepotrebuje každá dlažba. Glazovaná dlažba a bežný gres ho spravidla nevyžadujú. Impregnácia má zmysel pri nasiakavých materiáloch, napríklad pri prírodnom kameni, alebo na samotné škáry.

Najjednoduchšia je veľká, rovná plocha bez prekážok, štvorcový formát a kladenie do kríža. Prácu naopak predlžuje a predražuje:

• krivé alebo nesúrodé steny, ktoré treba najprv vyrovnať,
• veľa rezov okolo vane, kúpeľňového nábytku, rúrok a vypínačov,
• malá miestnosť s množstvom rohov, kde sa veľa reže a málo lepí,
• väzba s posunom, rybia kosť alebo diagonála,
• líšty, rohové profily a rezy na 45 stupňov namiesto lišty,
• tvrdý materiál, ktorý sa ťažko reže a vŕta.

Pri obdĺžnikových dlaždiciach 30×60 cm sa často žiada posun na polovicu. Mnohé dlaždice sú však mierne prehnuté, a pri posune na polovicu potom vznikajú schodíky. Výrobcovia preto zvyčajne odporúčajú posun najviac o tretinu dĺžky.

• lepenie na „bodíky“ lepidla, pod dlaždicou ostanú dutiny a tá môže časom prasknúť,
• chýbajúca hydroizolácia v sprche, voda prenikne cez škáry do muriva,
• škárovačka v rohoch namiesto silikónu, v rohu potom vznikajú praskliny,
• chýbajúce dilatačné škáry pri väčších plochách a pod prahom dverí,
• škárovanie skôr, ako lepidlo vytvrdne,
• zlý spád v sprche bez vaničky, voda stojí namiesto toho, aby odtekala.

V bytovom dome sa oplatí dopredu informovať správcu alebo spoločenstvo vlastníkov o hlučných prácach. Samotná výmena obkladu zvyčajne nie je stavebnou zmenou. Ak sa však pri rekonštrukcii presúvajú rozvody, zasahuje sa do stúpačiek alebo do nosných stien, overte si postup u správcu a na stavebnom úrade.

Ak máte trpezlivosť a základné náradie, menšiu podlahu bez sprchy zvládnete aj sami. Pripravte si zubovú stierku, vodováhu, latu, krížiky alebo nivelačné klipy, rezačku a gumovú stierku.

1. Skontrolovať rovinnosť podkladu dvojmetrovou latou a nerovnosti vyrovnať.
2. Podklad povysávať a natrieť penetráciou podľa pokynov výrobcu.
3. Rozložiť dlaždice nasucho a určiť začiatok tak, aby na okrajoch neostali úzke pásiky.
4. Natiahnuť šnúru alebo narysovať čiaru pre prvý rad.
5. Namiešať lepidlo podľa návodu a nechať ho krátko odstáť.
6. Naniesť lepidlo zubovou stierkou na plochu pre jednu až dve dlaždice.
7. Pri väčších dlaždiciach natrieť tenkú vrstvu lepidla aj na rub dlaždice.
8. Dlaždicu položiť, mierne posunúť a pritlačiť, vložiť krížiky alebo klipy.
9. Priebežne kontrolovať rovinu vodováhou a odstraňovať lepidlo zo škár.
10. Po vytvrdnutí lepidla odstrániť klipy a vyškárovať plochu.
11. Zvyšky škárovačky umyť navlhčenou hubkou a po zaschnutí pretrieť suchou handrou.
12. Styk s podlahou a stenou vyplniť silikónom.

Hydroizoláciu sprchy a pokládku so spádom do odtoku je rozumnejšie nechať na skúseného obkladača.

• plocha je rovná, pod dvojmetrovou latou nie sú výrazné medzery,
• susedné dlaždice nemajú schodíky, ktoré cítiť prstom,
• škáry sú rovnako široké, rovné a súvisle vyplnené,
• pri poklepaní nie je počuť dutý zvuk, ktorý prezrádza prázdne miesta pod dlaždicou,
• okraje a rezy okolo rúrok a vypínačov sú čisté, bez vyštrbení,
• rohy a styky s vaňou či vaničkou sú vyplnené silikónom,
• v sprche voda odteká do odtoku a nikde nestojí,
• povrch je umytý, bez závoja zo škárovačky.