Zoškrabanie starej farby (maľby)

Najjednoduchšia skúška trvá pár sekúnd. Prejdite po stene suchou dlaňou. Ak vám na ruke ostane biely prášok, maľba „špiní“ a s veľkou pravdepodobnosťou ide o kriedovú alebo klihovú farbu. Druhá skúška je s mokrou hubkou: vodová farba po pár potretiach zmäkne, rozmaže sa alebo sa začne zmývať. Disperzná farba ostane pevná.

Prečo na tom záleží? Kriedová vrstva je mäkká a nesúdržná. Nová farba sa na ňu síce prilepí, no drží len na tomto prášku. Pri schnutí sa vrstva stiahne a celá maľba sa začne odlupovať v šupinách, často už o pár týždňov. Pomôcť môže aj obyčajná lepiaca páska: prilepte ju na stenu, pevne pritlačte a prudko strhnite. Ak je na nej veľa starej farby, podklad je potrebné očistiť.

Vápenná maľba býva tvrdšia a menej špiní. Pri jednej či dvoch pevných vrstvách sa niekedy dá len dôkladne napenetrovať. Pri hrubých, popraskaných alebo odlupujúcich sa vrstvách ju tiež treba odstrániť.

Pri vodovej farbe sa takmer vždy používa metóda navlhčenia. Voda maľbu zmäkčí, takže nie je potrebné brúsiť ani používať chémiu. Postup je v praxi takýto:

• príprava miestnosti: vyniesť alebo zakryť nábytok, podlahu zakryť fóliou a na ňu dať papier alebo kartón, ktorý nasaje vodu a nebude sa šmýkať,
• ochrana elektriny: vypnúť istič okruhu a zásuvky s vypínačmi prelepiť páskou, pretože do nich steká voda,
• navlhčenie: stenu namočiť teplou vodou valčekom, maliarskou štetkou alebo postrekovačom, vždy po menších plochách,
• čakanie: nechať vodu pôsobiť, kým maľba nezmäkne, zvyčajne zhruba 10 až 20 minút, pri hrubších vrstvách aj dlhšie a opakovane,
• škrabanie: širokou špachtľou alebo škrabkou ťahať pod miernym uhlom, bez tlačenia do omietky,
• umytie: zvyšky zmyť hubkou a čistou vodou, kým stena prestane špiniť,
• vysušenie: nechať stenu dôkladne vyschnúť pred ďalšími krokmi.

Po zoškrabaní obvykle nasleduje vytmelenie rýh a výtlkov, jemné prebrúsenie a penetrácia. Penetrácia spevní podklad a zjednotí jeho savosť. Tieto práce sa v cenníku vedú zvlášť, no k dobrej maľbe patria.

Rovnaká plocha môže trvať raz hodinu a inokedy celé popoludnie. Náročnosť, a teda aj cenu, ovplyvňuje najmä:

• počet vrstiev: jedna tenká kriedová vrstva ide dole takmer sama, desať vrstiev z rôznych desaťročí treba namáčať opakovane,
• druh maľby: kriedová a klihová farba mäkne rýchlo, vápenná pomalšie a niekedy potrebuje viac námahy,
• strop alebo stena: strop je fyzicky náročnejší, voda kvapká a robí sa z rebríka alebo pojazdného lešenia,
• stav omietky: ak sa pri namáčaní ukáže dutá alebo drobivá omietka, pribudne oprava,
• detaily: štuky, rozety, lišty, rohy a okolie okien sa robia pomaly a ručne,
• prázdna alebo zariadená miestnosť: v prázdnom priestore sa pracuje rýchlejšie a s menším rizikom poškodenia,
• pleseň: zasiahnuté miesta treba ošetriť prípravkom proti plesniam a zistiť príčinu vlhkosti.

Osobitný prípad je sadrokartón. Ten sa nesmie premáčať, lebo papierová vrstva by nasiakla a začala sa odlupovať. Navlhčuje sa len zľahka a škrabe sa veľmi opatrne.

Zoškrabanie vodovej farby zvládne aj zručný laik. Nie je pri ňom potrebná chémia ani hlučné náradie, len trpezlivosť. Pri strope si zabezpečte stabilný rebrík alebo malé lešenie. Myslite aj na okuliare, pretože kvapky s vápnom dráždia oči.

1. Urobiť skúšku dlaňou a mokrou hubkou a overiť, že ide o vodovú farbu.
2. Vyniesť nábytok, podlahu zakryť fóliou a savým papierom, okraje prelepiť páskou.
3. Vypnúť istič okruhu v miestnosti a zásuvky aj vypínače prelepiť.
4. Pripraviť vedro teplej vody, valček alebo postrekovač, širokú špachtľu a hubku.
5. Navlhčiť plochu zhruba jedného až dvoch metrov štvorcových.
6. Počkať, kým farba zmäkne, a podľa potreby navlhčiť ešte raz.
7. Zoškrabať zmäknutú vrstvu ťahmi zhora nadol, škrabku držať naplocho.
8. Zvyšky zmyť hubkou, vodu priebežne meniť.
9. Pokračovať na ďalšej ploche, kým nie je hotová celá stena.
10. Nechať stenu vyschnúť podľa teploty a vetrania, zvyčajne aspoň deň.
11. Skontrolovať stenu dlaňou a páskou, až potom tmeliť a penetrovať.

V praxi sa stáva, že niekto zoškrabe len odlupujúce sa miesta a zvyšok premaľuje. Nová farba potom drží na starej kriede a časom sa olúpe aj tam, kde stena vyzerala dobre. Ďalšia chyba je nedôsledné umytie. Ak stena po zoškrabaní stále špiní, penetrácia sa nemá čoho chytiť.

Časté je aj príliš ostré náradie alebo veľký tlak. Škrabka vtedy vyrýva ryhy do omietky a pribudne zbytočné tmelenie. Problém robí aj nedočkavosť: tmelenie alebo maľovanie na mokrú stenu vedie k fľakom a zlej priľnavosti. Nepodceňujte ani vodu pri zásuvkách. Vypnutie ističa a prelepenie trvá minútu.

Pri preberaní prác, ktoré robil remeselník, alebo pri kontrole vlastnej práce si všímajte tieto body:

• stena po prejdení suchou dlaňou nešpiní,
• lepiaca páska po strhnutí neodnáša žiadne zvyšky maľby,
• na stene neostali ostrovčeky starej farby, najmä v rohoch, pri lištách a okolo okien,
• omietka nie je rozrytá hlbokými ryhami od škrabky,
• duté alebo drobivé miesta sú označené a dohodnuté na opravu,
• podlaha, okná a zárubne sú čisté a bez zaschnutých zvyškov,
• stena je pred ďalšími krokmi suchá na pohľad aj na dotyk.