Montáž a osadenie drevených schodiskových stupňov s podstupnicou

Postup je pri oboch variantoch podobný, podstupnica pridáva jeden krok navyše a viac práce s lícovaním.

1. Zameranie každého stupňa zvlášť. Betónové schody takmer nikdy nemajú všetky stupne rovnaké ani pravé uhly. Stolár meria výšku, hĺbku, rovinnosť a vlhkosť podkladu na každom stupni.
2. Výroba alebo úprava dielov na mieru. Nášľapy sa narežú podľa skutočného tvaru schodiska, nie podľa projektu. Ak sú v balení podstupnice, upravia sa ich výšky tak, aby vyrovnali drobné rozdiely betónu.
3. Príprava podkladu. Betón sa očistí od prachu a mastnoty, napenetruje a väčšie nerovnosti sa vyrovnajú stierkou alebo prebrúsia.
4. Osadenie podstupníc a nášľapov. Diely sa lepia pružným lepidlom určeným na spoj dreva s betónom, zvyčajne polyuretánovým alebo na báze MS polyméru. Podľa podkladu sa lepenie dopĺňa skrytým mechanickým kotvením. Každý stupeň sa po osadení kontroluje vodováhou a zaťaží sa, kým lepidlo nezatuhne.
5. Dokončenie detailov. Medzery pri stene sa prekryjú lištou alebo pružným tmelom, drobné škáry sa zatmelia a ak stupne neprišli s hotovou povrchovou úpravou, nanesie sa lak alebo olej.

Pri oceľovom schodisku sa medzi drevo a kov vkladá pružná podložka, aby sa na drevo neprenášali vibrácie a schod neklepal.

V cenníku nájdete dve podobné položky: montáž drevených schodiskových stupňov samotných a montáž stupňov s podstupnicou. Rozdiel je v tom, čo zostane vidieť.

• Len nášľapy: drevo sa kladie iba na vodorovnú plochu. Čelá betónových stupňov treba vyriešiť inak, napríklad omietkou, stierkou alebo náterom. Táto varianta je jednoduchšia a rýchlejšia.
• Nášľapy s podstupnicou: drevom sa obloží aj zvislá časť, takže schodisko pôsobí ako jeden celok. Viac sa meria a lícuje, lebo spoj medzi nášľapom a podstupnicou je dobre viditeľný a nesmie v ňom zostať škára.

Prečo si ľudia volia podstupnicu? Zakryje nerovné betónové čelá, chráni ich pred obúvaním a kopaním, lepšie sa udržiava a rodiny s malými deťmi oceňujú, že noha nikam nezapadne. Podstupnica môže byť z rovnakého dreva ako nášľap, z kontrastnej dreviny alebo z lakovanej MDF dosky, ktorá dobre ladí s bielymi dverami a zárubňami.

Na schody sa používa tvrdé drevo, najčastejšie dub, ďalej buk alebo jaseň. Dub je odolný voči oderu a má výraznú kresbu, buk je o niečo mäkší a citlivejší na vlhkosť.

• Masívne stupne z jedného kusu alebo z lepených lamiel sa dajú v budúcnosti viackrát prebrúsiť a obnoviť.
• Vrstvené stupne zložené z viacerých vrstiev sú tvarovo stabilnejšie a menej sa krútia, preto sa hodia na široké stupne.

Nášľapy mávajú zvyčajne hrúbku okolo 30 až 40 mm, podstupnice sú tenšie. Hrubší nášľap je tuhší a znesie viac brúsení, ale zvýši aj každý schod. Na povrch sa používa lak, ktorý vytvorí odolnú vrstvu, olej, ktorý zachová prirodzený vzhľad, alebo tvrdý voskový olej ako kompromis. Pri schodoch sa oplatí myslieť aj na protišmykovú úpravu, či už v laku, alebo vo forme drážok pri hrane.

Najjednoduchšie je priame schodisko s rovným, suchým betónom a stupňami približne rovnakých rozmerov. Prácu naopak predlžuje a predražuje:

• nerovný alebo poškodený betón, ktorý treba vyrovnať a opraviť na hranách,
• demontáž starej dlažby, PVC alebo pôvodných nášľapov,
• točité alebo zalomené schodisko, kde má každý stupeň iný tvar,
• podstupnice, zaoblené hrany a napojenie na existujúce zábradlie,
• zapustené LED osvetlenie alebo hliníkové ochranné hrany.

Dôležitý detail, na ktorý sa často zabúda: drevený obklad zvýši každý stupeň o hrúbku nášľapu. Prvý schod od podlahy a posledný pri hornej podlahe preto vyjdú inak, ak sa s tým nepočíta už pri návrhu podláh. Všetky stupne majú byť rovnako vysoké, to je aj základná požiadavka noriem STN na geometriu schodísk.

Výmena povrchu na existujúcom schodisku je bežná dokončovacia práca. Ak by ste menili aj samotnú konštrukciu schodiska, overte si postup na stavebnom úrade podľa nového stavebného zákona. V bytovom dome si pri spoločných priestoroch vždy vopred dohodnite akékoľvek úpravy so správcom alebo spoločenstvom vlastníkov.

Väčšina problémov sa neprejaví hneď, ale až po pár mesiacoch alebo po prvej vykurovacej sezóne.

• Vlhký alebo prašný podklad. Lepidlo nedrží celou plochou, pod stupňom vzniknú dutiny a schod začne vŕzgať.
• Neaklimatizované drevo. Stupne by mali niekoľko dní ležať v miestnosti, kde sa budú montovať. Vzduch tam má mať približne 40 až 60 % relatívnej vlhkosti a montuje sa až po vyschnutí omietok a poterov.
• Tvrdé alebo univerzálne lepidlo. Drevo pracuje, a ak spoj nie je pružný, praská alebo sa odlepí.
• Chýbajúca medzera pri stene. Drevo sa pri vlhkosti rozťahuje, a keď nemá kam, stupeň sa vydúva alebo puká.
• Odfláknuté zameranie. Rozdiel pár milimetrov medzi stupňami noha cíti a ľudia na takom schode zakopávajú.

Pri preberaní si prejdite schody hore aj dole, pomaly aj v bežnom tempe, a všímajte si:

• či žiadny stupeň pri došľapnutí nevŕzga, nepruží ani sa nehýbe,
• či sú všetky stupne rovnako vysoké vrátane prvého a posledného,
• či majú nášľapy rovnaký presah nad podstupnicou,
• či sú nášľapy vodorovné a hrany v jednej línii,
• či spoj medzi nášľapom a podstupnicou nemá viditeľnú škáru,
• či je pri stenách ponechaná medzera prekrytá lištou alebo tmelom,
• či je povrchová úprava rovnomerná, bez stekancov a neošetrených miest,
• či ste dostali informáciu, kedy možno schody plne zaťažiť a ako ošetrovať povrch.