Montáž dreveného madla zábradlia

Pri madle rozhoduje hlavne presné zameranie a kotvenie. Samotné priskrutkovanie profilu trvá krátko.

Zameranie a vyznačenie línie

Remeselník najprv zistí, z čoho je stena: plná tehla, betón, dierovaná tehla, pórobetón alebo sadrokartón. Podľa toho volí kotvy. Potom vyznačí líniu madla. Madlo má kopírovať sklon schodov, takže výšku meria zvislo od prednej hrany stupňa, nie od podlahy. V bytoch a rodinných domoch sa madlo zvyčajne osádza približne do výšky 900 až 1 000 mm. Presnú hodnotu určuje norma STN a projekt schodiska.

Vŕtanie a kotvenie

Do plnej tehly a betónu sa používajú kvalitné hmoždinky. Do dutých tehál alebo staršieho muriva je vhodnejšia chemická kotva. Pri sadrokartóne treba trafiť nosný profil alebo vopred vložené drevené výstuhy. Samotná doska madlo neudrží.

Osadenie držiakov a madla

Držiaky sa zvyčajne dávajú v rozostupe približne 80 až 120 cm, pri ťažšom profile radšej hustejšie. Na začiatku a na konci madla musí byť vždy pevný bod. Madlo sa na držiaky priskrutkuje zospodu, aby skrutky nebolo vidieť ani cítiť pod rukou. Na záver sa upravia konce, začistia hrany a dokončí povrch.

Pri madle na zábradlí sa profil kotví do stĺpikov alebo do hornej pásnice. V zalomení a na podestách sa diely spájajú kolíkmi, skrutkovými spojkami alebo ohýbanými kusmi, aby spoj nebolo cítiť pod dlaňou.

Na madlá sa najčastejšie používa buk, dub a jaseň. Dôležitá je tvrdosť a dobré vysušenie. Vlhké drevo sa po montáži krúti a praská.

• buk je pevný, má jemnú rovnomernú kresbu a dobre sa moria, preto sa hodí do väčšiny interiérov,
• dub je tvrdší a tvarovo stabilný, má výraznú kresbu a dobre znáša každodenné používanie,
• jaseň je svetlý a pružný, dobre ladí s kovovými držiakmi a jednoduchým moderným interiérom.

Pri povrchu sa rozhodujete medzi lakom a olejom. Lak vytvorí tvrdú vrstvu, dobre odoláva oderu a ľahko sa utiera. Ak sa však raz poškodí, opravuje sa ťažšie. Olej zvýrazní kresbu a na dotyk pôsobí teplejšie. Ošúchané miesto stačí lokálne prebrúsiť a znovu naolejovať, olej však treba časom obnovovať podľa pokynov výrobcu. Na schody, po ktorých chodí veľa ľudí, sa hodí tvrdý lak alebo olej určený na mechanicky namáhané plochy.

Najjednoduchší prípad je rovné jednoramenné schodisko a plná tehlová alebo betónová stena. Prácu naopak predlžuje:

• točité alebo zalomené schodisko, kde treba madlo ohýbať alebo spájať v uhloch,
• slabý alebo dutý podklad, ktorý potrebuje chemické kotvy či dodatočné výstuhy,
• krivá stena, pri ktorej sa držiaky musia podkladať, aby madlo bežalo v jednej línii,
• madlo cez viac podlaží alebo podest s plynulým pokračovaním,
• atypický profil vyrábaný na mieru a povrch dokončovaný až na mieste,
• demontáž starého madla a zapravenie otvorov po pôvodných držiakoch.

V bytovom dome platí ešte jedna vec: ak ide o spoločné schodisko, madlo nemontujte bez súhlasu správcu alebo spoločenstva vlastníkov. Pri bežnej výmene madla vo vlastnom dome povolenie väčšinou netreba. Ak však meníte celé zábradlie alebo schodisko, overte si na stavebnom úrade, čo podľa nového stavebného zákona platí pre váš prípad.

• madlo len v omietke: držiak drží iba v omietke alebo v sadrokartóne bez profilu a pri prvom prudšom zaťažení povolí,
• zlá výška: pri nízkom madle sa človek musí predkláňať, pri vysokom ruka nemá prirodzenú oporu, čo pri zostupe najviac vadí,
• riedke držiaky: madlo sa medzi nimi prehýba a spoje sa uvoľňujú,
• málo miesta pre ruku: ak je madlo príliš blízko steny, pri chytaní sa odierajú prsty, preto sa nechávajú aspoň približne štyri až päť centimetrov voľného priestoru,
• neaklimatizované drevo: madlo prinesené rovno zo studeného skladu sa po montáži v teplom interiéri pohne, preto má niekoľko dní ležať v miestnosti,
• ostré konce: rovno odrezaný koniec zachytí rukáv alebo popruh tašky, preto sa konce zaobľujú alebo zatáčajú k stene.

Madlo na rovnú plnú stenu pri bežnom schodisku zvládnete aj sami, ak máte vŕtačku, vodováhu a trpezlivosť. Ak je podklad neistý, schodisko točité alebo madlo patrí k nosnému zábradliu, nechajte prácu stolárovi. V stene môžu viesť elektrické káble, preto pred vŕtaním vždy skontrolujte miesto detektorom.

1. Nechať madlo niekoľko dní ležať v miestnosti, kde sa bude montovať.
2. Zmerať zvislú výšku od hrany prvého a posledného stupňa a obe miesta označiť na stene.
3. Spojiť značky rovnou čiarou pomocou laseru alebo latky s vodováhou.
4. Rozmerať polohu držiakov, prvý a posledný umiestniť kúsok od konca madla.
5. Skontrolovať miesta vŕtania detektorom káblov a potrubí.
6. Vyvŕtať otvory vrtákom vhodným pre daný materiál a vyčistiť ich od prachu.
7. Osadiť hmoždinky alebo kotvy a pripevniť držiaky, zatiaľ ich naplno nedoťahovať.
8. Priložiť madlo, skontrolovať líniu a výšku na každom stupni, potom držiaky dotiahnuť.
9. Pripevniť madlo k držiakom zospodu skrutkami primeranej dĺžky, aby neprešli na hornú plochu.
10. Zaobliť alebo zakrytovať konce a ošetriť rezy rovnakým povrchom ako madlo.
11. Zatlačiť na madlo silou dospelého človeka zboku aj zhora a overiť, že sa nikde nehýbe.

• madlo sa pri silnom zatlačení do strany ani nadol nehýbe a držiaky nevŕzgajú,
• výška je po celej dĺžke rovnaká, meraná od hrany stupňov,
• madlo začína pri prvom a končí pri poslednom stupni, nekončí v polovici ramena,
• medzi madlom a stenou je dosť miesta, aby sa ruka dala pohodlne obopnúť,
• pod dlaňou necítiť skrutky, spoje ani ostré hrany,
• konce sú zaoblené alebo zatočené k stene a nič o ne nezachytáva,
• povrch je rovnomerný, bez stekancov laku a nezabrúsených miest,
• okolie držiakov je čisté, bez vytrhnutej omietky a starých otvorov.