Montáž držiaka do steny na radiátor

Nový držiak potrebujete vždy, keď na stene ešte nič nie je. Častejšie však ide o výmenu. Nový radiátor má takmer vždy iné rozmery, inú hmotnosť a iné rozostupy uchytenia ako ten pôvodný, takže staré konzoly naň jednoducho nepasujú.

• montáž nového radiátora v byte alebo rodinnom dome,
• výmena starého článkového radiátora za doskový,
• uvoľnený radiátor, ktorý sa pri dotyku hýbe alebo sa odkláňa od steny,
• skorodované alebo ohnuté konzoly v starších stavbách,
• rekonštrukcia, pri ktorej sa radiátor presúva na iné miesto.

Pri výmene radiátora sa oplatí riešiť demontáž, nové držiaky aj ventily naraz. Do steny sa zasahuje len raz a omietka sa opravuje tiež len raz. V bytovom dome s ústredným kúrením platí, že radiátor nemôžete zložiť bez uzavretia a vypustenia vody, preto sa vopred dohodnite so správcom alebo spoločenstvom vlastníkov. Niekedy treba vypustiť celú stúpačku a to sa robí v dohodnutom termíne, ideálne mimo vykurovacej sezóny.

Typ držiaka určuje hlavne radiátor. Výrobca ho zvyčajne dodáva v balení alebo ho presne predpisuje v návode.

Konzoly pre doskové radiátory

Dnes najbežnejšie riešenie. Ide o plechové konzoly s plastovou vložkou, do ktorej zapadnú úchyty na zadnej strane radiátora. Vložka tlmí pnutie pri ohreve a umožňuje radiátor ľahko zvesiť, napríklad pri maľovaní.

Držiaky pre článkové radiátory

Liatinové a staršie oceľové článkové radiátory visia na háčikoch alebo tŕňoch, ktoré sa kotvia do steny. Liatinový radiátor je veľmi ťažký, preto potrebuje viac bodov uchytenia a pevnú stenu.

Podlahové stojany

Ak stena neunesie nič ťažké, napríklad slabá priečka alebo sadrokartón bez výstuhy, radiátor sa postaví na stojany kotvené do podlahy. Na stene potom drží len proti prevráteniu. Podlahu treba pripraviť skôr, ako sa robí finálna nášľapná vrstva.

Držiaky pre kúpeľňové rebríky

Rebríkové radiátory majú vlastné úchyty, ktoré nastavujú vzdialenosť od steny. Tu záleží na presnosti, pretože rebrík je na očiach a každá krivosť je viditeľná.

Prečo to celé závisí od steny? Pretože radiátor naplnený vodou neťahá hmoždinku len nadol, ale aj od steny. Každý materiál drží kotvu inak.

Betón

Typické pre panelové domy. Drží veľmi dobre, no vŕta sa ťažšie a v stene môže byť výstuž. Používajú sa bežné nylonové alebo kovové hmoždinky s vrutmi primeranej dĺžky.

Plná a dierovaná tehla

Plná tehla je pre kotvenie príjemná. Dierovaná tehla má vo vnútri dutiny, do ktorých sa obyčajná hmoždinka nemá kde rozopnúť. Tu sa používajú dlhšie hmoždinky do dutých materiálov alebo chemická kotva. Vŕtať sa má bez príklepu, aby sa vnútorné steny tehly nerozbili.

Pórobetón

Mäkký a ľahký materiál, v novších domoch veľmi rozšírený. Bežná hmoždinka sa v ňom ľahko pretočí. Potrebné sú hmoždinky určené na pórobetón alebo chemické kotvenie.

Sadrokartón

Najnáročnejší prípad. Do samotnej dosky sa radiátor kotviť nedá. Buď sa pri stavbe priečky vloží do konštrukcie drevená alebo kovová výstuha, alebo sa radiátor postaví na podlahové stojany. Ak výstuha chýba a priečka je už hotová, treba stenu otvoriť alebo zvoliť stojany.

Najjednoduchšia je montáž na rovnú, pevnú stenu, kde je jasná poloha prípojok a stará konzola sa len vymieňa za novú rovnakého typu. Prácu naopak predĺži a sťaží:

• dierovaná tehla, pórobetón alebo sadrokartón bez výstuhy,
• ťažký liatinový radiátor alebo veľmi dlhé teleso s viacerými konzolami,
• staré otvory na mieste, kde treba vŕtať nové, takže kotva nemá čo držať,
• rozvody elektriny alebo vody v stene, ktoré treba obísť,
• prípojky, ktoré nesedia s polohou nového radiátora a treba ich upraviť,
• zlý prístup, napríklad za kuchynskou linkou alebo pod parapetom s nízkou medzerou.

Samotné osadenie konzol na betónovú alebo tehlovú stenu zvládne zručný domáci majster. Zloženie a pripojenie radiátora na kúrenie, vypúšťanie a napúšťanie systému či úpravu rozvodov nechajte kúrenárovi. Ak si nie ste istí, čo je v stene, prizvite odborníka skôr, ako začnete vŕtať.

1. Pozrieť do návodu výrobcu radiátora odporúčanú výšku nad podlahou, vzdialenosť od steny a rozostupy konzol.
2. Overiť polohu prívodu a spiatočky, aby radiátor po zavesení sedel presne na prípojky.
3. Detektorom skontrolovať, či v mieste vŕtania nevedú elektrické káble alebo potrubie.
4. Vodováhou alebo laserom narysovať vodorovnú čiaru a označiť body pre konzoly.
5. Vyvŕtať otvory vrtákom vhodným pre materiál steny, pri dierovanej tehle bez príklepu.
6. Vyfúkať prach z otvorov a osadiť hmoždinky alebo chemickú kotvu podľa návodu.
7. Priskrutkovať konzoly a dotiahnuť ich tak, aby sa nehýbali, ale vrut sa nepretočil.
8. Skontrolovať vodováhou, či sú všetky konzoly v jednej rovine a v rovnakej vzdialenosti od steny.
9. Zatlačiť na konzolu rukou a overiť, že pevne drží.

Väčšina problémov sa neukáže hneď, ale až po pár týždňoch kúrenia. Radiátor sa začne nakláňať, konzola sa vyťahuje zo steny alebo popraskajú spoje pri ventiloch. V praxi sa najčastejšie stáva, že niekto počíta s hmotnosťou prázdneho radiátora a zabudne na vodu, alebo použije univerzálnu hmoždinku do steny, pre ktorú nie je určená. Častou chybou je aj radiátor osadený príliš nízko alebo tesne pod parapetom, pod ktorým potom zle prúdi vzduch a miestnosť sa ohrieva pomalšie.

Pri preberaní hotovej montáže skontrolujte:

• konzoly sú pevné a pri zatlačení sa nehýbu,
• radiátor je vo vodorovnej polohe, pri niektorých typoch s miernym spádom k odvzdušňovaciemu ventilu podľa výrobcu,
• výška nad podlahou a odstup od parapetu zodpovedajú návodu,
• medzi radiátorom a stenou je medzera na prúdenie vzduchu,
• prípojky nie sú pod napätím a nikde nekvapká,
• okolie otvorov je bez prasklín a omietka je začistená,
• dostali ste návod k radiátoru a informáciu o použitom spôsobe kotvenia.