Natlakovanie a odvzdušnenie radiátora

Vzduch je ľahší ako voda, preto sa zbiera v najvyšších miestach systému, teda v horných častiach radiátorov a na najvyššom podlaží. Typické príznaky sú tieto:

• radiátor hreje len dole alebo sa nezohreje vôbec, hoci kotol beží,
• klokotanie a bublanie v radiátore alebo v rúrkach, najmä po spustení kúrenia,
• nízky tlak na manometri kotla alebo chybové hlásenie kotla pre nízky tlak,
• v miestnosti je chladnejšie, než máte nastavené na termostate.

Prečo vlastne klesá tlak? Pri odvzdušnení uniká popri vzduchu aj voda. Malé straty vznikajú aj na tesneniach a ventiloch. Ak však musíte vodu dopúšťať často, napríklad každých pár týždňov, niekde je únik alebo nefunguje expanzná nádoba. Vtedy už nepomôže dopúšťanie, treba zavolať kúrenára.

Kúrenár alebo skúsený domáci majster postupuje v dvoch krokoch. Najprv vypustí vzduch, až potom doplní tlak. Opačné poradie nemá zmysel, lebo tlak by po odvzdušnení zase klesol.

Pri odvzdušnení sa vypne kúrenie a čerpadlo a systém sa nechá chvíľu postáť. Vzduch tak vystúpi hore a voda sa trochu ochladí. Potom sa na každom radiátore pootvorí odvzdušňovací ventil, ktorý je zvyčajne v hornom rohu na boku. Otvára sa odvzdušňovacím kľúčikom, pri niektorých typoch plochým skrutkovačom. Ventil ostane otvorený, kým syčí vzduch. Zatvorí sa, keď začne tiecť súvislý prúd vody bez bubliniek. V poschodovom dome sa začína na najnižšom podlaží a postupuje sa nahor, lebo najvyššie radiátory zachytia najviac vzduchu.

Natlakovanie znamená doplniť vodu cez plniaci ventil. Ten býva na spodku kotla alebo na potrubí pri ňom, niekedy ho tvorí ohybná hadička napojená na studenú vodu. Voda sa púšťa pomaly a pritom sa sleduje manometer. Pri bežnom kotle v rodinnom dome sa na studenom systéme tlak obvykle drží zhruba medzi 1 a 2 bar. Presnú hodnotu uvádza výrobca kotla v návode. Vo vyššom dome môže byť potrebný o niečo vyšší tlak, aby voda dosiahla aj najvyššie radiátory.

V rodinnom dome alebo v byte s vlastným kotlom túto prácu zvládnete sami. Nerozoberáte pri nej nič na kotli, len otvárate ventily určené pre používateľa. Ak bývate v bytovom dome s ústredným kúrením z domovej kotolne alebo z tepláreň, tlak sami nedopúšťate. Vtedy sa najprv spýtajte správcu alebo spoločenstva vlastníkov, či môžete radiátor odvzdušniť sami a ako to v dome riešia.

1. Vypnúť kúrenie a obehové čerpadlo a počkať, kým radiátory vychladnú aspoň na vlažnú teplotu.
2. Pozrieť sa na manometer kotla a zapamätať si, aký tlak ukazuje.
3. Pod odvzdušňovací ventil podložiť handru alebo podržať malú misku.
4. Kľúčikom pomaly pootočiť ventilom asi o štvrť až pol otáčky, nie viac.
5. Nechať syčať vzduch a počkať, kým potečie voda bez bubliniek.
6. Ventil zatvoriť, len dotiahnuť, nie násilím.
7. Rovnako postupovať pri ďalších radiátoroch, od spodného podlažia nahor.
8. Znovu skontrolovať manometer.
9. Ak tlak klesol pod hodnotu od výrobcu, pomaly otvoriť plniaci ventil a sledovať ručičku.
10. Plniaci ventil pevne zatvoriť, keď tlak dosiahne odporúčanú hodnotu. Ak ide o hadičku, odpojiť ju podľa návodu ku kotlu.
11. Spustiť kúrenie a po pol hodine až hodine skontrolovať, či radiátory hrejú po celej ploche.
12. Po zohriatí systému ešte raz pozrieť na tlak a v prípade potreby odvzdušnenie zopakovať.

Ak cítite plyn, nič nezapínajte ani nevypínajte, vyvetrajte, opustite priestor a volajte linku 112. Akúkoľvek prácu na samotnom plynovom kotle, jeho horáku alebo spalinovej ceste robí iba oprávnený servisný technik.

Jednoduchý prípad je novší systém s dobre prístupnými radiátormi, funkčnými ventilmi a kotlom, ktorý má plniaci ventil a čitateľný manometer. Takú prácu zvládne aj laik za krátky čas. Viac času a skúseností si vyžadujú tieto situácie:

• veľa radiátorov a viac podlaží, pri ktorých treba prejsť celý dom a niekedy odvzdušňovať opakovane,
• zapečené alebo zhrdzavené odvzdušňovacie ventily, ktoré sa nedajú otvoriť alebo po otvorení netesnia a treba ich vymeniť,
• radiátory za nábytkom alebo pod krytmi, ku ktorým je zlý prístup,
• starý systém s usadeninami, kde z ventilu ide tmavá voda a radiátor po odvzdušnení stále nehreje,
• opakovaný pokles tlaku, za ktorým je únik vody alebo pokazená expanzná nádoba,
• kombinácia s podlahovým kúrením, kde sa okruhy odvzdušňujú cez rozdeľovač a postup je zložitejší.

Pri takýchto prípadoch nejde len o odvzdušnenie, ale o hľadanie príčiny. Kúrenár vtedy skontroluje expanznú nádobu, čerpadlo, termostatické ventily a posúdi, či systém nepotrebuje preplach.

• odvzdušňovanie pri bežiacom kúrení: voda je horúca a čerpadlo rozháňa vzduch po systéme, takže ho nevypustíte celý,
• ventil otvorený príliš: malý ventil sa dá úplne vytočiť a voda potom strieka na stenu a podlahu,
• predčasné zatvorenie: ventil treba zatvoriť až vtedy, keď ide čistá voda bez bubliniek, nie po prvom striknutí,
• zabudnutý tlak: po odvzdušnení ostane tlak nízky a kotol sa po chvíli odstaví,
• pretlakovanie: príliš vysoký tlak otvorí poistný ventil, ktorý na bežných kotloch obvykle reaguje okolo 3 bar, a voda začne kvapkať,
• nedovretý plniaci ventil: voda potom pomaly dotéka a tlak stúpa sám,
• časté dopúšťanie bez hľadania príčiny: každá nová voda prináša kyslík a minerály, ktoré podporujú hrdzu a usadeniny.

Po odvzdušnení a natlakovaní si nechajte systém zohriať a prejdite si tieto body:

• všetky radiátory hrejú rovnomerne po celej ploche, aj v hornej časti,
• v radiátoroch ani v rúrkach nič neklokoce a nebublá,
• tlak na studenom systéme je v rozsahu od výrobcu kotla,
• po zohriatí tlak mierne stúpne, ale nepriblíži sa k hranici poistného ventilu,
• odvzdušňovacie ventily sú suché a nekvapkajú,
• plniaci ventil je zatvorený a hadička odpojená, ak to návod vyžaduje,
• kotol nehlási žiadnu chybu,
• po niekoľkých dňoch prevádzky tlak výrazne neklesol.