Oplechovanie atiky na plochej streche (po obvode)

Murivo ani betón atiky nie sú stavané na to, aby do nich priamo pršalo. Voda by vnikala do hornej hrany, v zime by zamŕzala a murivo by sa postupne drobilo. Na fasáde by sa objavili mapy, odlupujúca sa omietka a vlhké škvrny pod stropom najvyššieho podlažia.

Oplechovanie má preto niekoľko úloh:

• prekryť hornú hranu atiky po celej šírke,
• odviesť vodu smerom do strechy, nie na fasádu,
• zakryť a chrániť hydroizoláciu vytiahnutú na atiku pred UV žiarením a poškodením,
• uzavrieť spoj medzi strechou a atikou do jedného tesného celku.

Plech a hydroizolácia tu fungujú ako jeden systém. Hydroizolácia sa vytiahne po vnútornej strane atiky hore a plech ju zhora prekryje. Keď je jedna z týchto vrstiev urobená zle, trpí aj tá druhá. Rovnako dôležité je, aby oplechovanie išlo súvisle po celom obvode, vrátane rohov a ukončení. Každé prerušenie je miesto, kadiaľ si voda nájde cestu.

Výber materiálu ovplyvňuje životnosť, vzhľad aj to, ako sa plech napojí na strešnú krytinu.

• Pozinkovaný plech: tradičné a pevné riešenie. Bez ďalšej povrchovej úpravy však časom koroduje, preto sa dnes používa menej.
• Farebne povrchovo upravený (lakovaný) plech: pozinkovaný plech s farebnou ochrannou vrstvou. Je odolnejší proti korózii a dá sa zladiť s farbou fasády alebo okien.
• Poplastovaný plech s vrstvou PVC: používa sa pri strechách s fóliovou hydroizoláciou z PVC. Na jeho povrch sa fólia privarí horúcim vzduchom, takže spoj plechu a izolácie je naozaj tesný. Je dobré nezamieňať ho s bežným lakovaným plechom, na ktorý sa fólia privariť nedá.
• Hliník: ľahký, nehrdzavie a dobre drží tvar. Hodí sa na moderné stavby, kde sa rieši nízka hmotnosť a čistý vzhľad.
• Titánzinok: veľmi trvácny materiál so sivou patinou. Vyžaduje skúseného klampiara, pretože sa spracúva inak než oceľový plech.
• Meď: veľmi dlhá životnosť a výrazný vzhľad, skôr na reprezentatívne a historické stavby.

Pri výbere myslite aj na susedné prvky. Meď a pozinkovaný plech by sa nemali stretnúť tak, aby voda stekala z medi na zinok, inak zinok rýchlo koroduje. Na plech sa hodia aj kotviace prvky z kompatibilného materiálu.

Okrem materiálu sa líši aj systém. Klasické klampiarske oplechovanie sa ohýba na mieru priamo na dielni alebo stavbe. Montážne systémy majú vopred vytvarované atikové profily, rohové kusy a ukončenia, ktoré zrýchľujú montáž a znižujú riziko chyby pri tvarovaní.

Poradie prác je dané tým, že každá vrstva musí prekrývať tú pod ňou a voda musí vždy stekať „po šupinách“ nadol.

1. Príprava podkladu. Klampiar alebo pokrývač skontroluje hornú plochu atiky. Musí byť pevná, čistá a suchá, bez uvoľnených kúskov. Pri zateplenej atike sa na ňu často osadzuje drevená fošňa alebo doska, ktorá vytvorí rovný podklad pre plech.
2. Vytvorenie spádu. Horná plocha atiky sa vyspáduje dovnútra strechy. Stačí mierny sklon, obvykle niekoľko stupňov podľa odporúčania výrobcu systému. Voda tak steká na strechu a odtiaľ do vpustí.
3. Napojenie hydroizolácie. Asfaltové pásy alebo fólia sa vytiahnu po vnútornej strane atiky hore, ideálne až cez hornú hranu.
4. Kotviace prvky. Na podklad sa pripevnia príponky alebo zakladacie lišty. Plech sa na ne zavesí a nemusí sa prevŕtavať cez vrch, kde by každá skrutka bola potenciálnym miestom zatekania.
5. Montáž plechu. Jednotlivé diely sa kladú s presahom alebo sa spájajú drážkou. V určitých vzdialenostiach, podľa materiálu a výrobcu, sa robia dilatačné spoje, aby sa plech pri zmenách teploty mohol voľne rozťahovať.
6. Rohy a ukončenia. Vnútorné a vonkajšie rohy, napojenia na stenu a ukončenia sa riešia osobitne, najlepšie hotovými tvarovkami alebo starostlivo vyrobenými kusmi.
7. Uzavretie spoja s izoláciou. Pri poplastovanom plechu sa fólia privarí na plech, pri iných systémoch sa spoj prekryje a utesní podľa technológie výrobcu.

Oplechovanie atiky je práca vo výške na okraji strechy. Vyžaduje lešenie alebo iné zaistenie proti pádu, preto ju nechajte na klampiarovi, ktorý má na to vybavenie a skúsenosti.

Ani dobrý plech nepomôže, ak je zle navrhnutý jeho tvar. Šírka oplechovania vychádza z hrúbky atiky vrátane prípadného zateplenia a z toho, ako ďaleko má plech prečnievať na oboch stranách.

Na vonkajšej strane musí plech tvoriť okapničku, teda zahnutý nos odsadený od fasády. Voda z nej odkvapne do priestoru a nesteká po omietke. Ak okapnička chýba alebo je príliš blízko steny, na fasáde sa po čase objavia tmavé pásy a vlhkosť.

Prečo sa spád robí dovnútra a nie von? Voda zo strechy sa aj tak zbiera vo vpustiach a zvodoch. Keby atika spádovala na fasádu, všetok dážď z hornej plochy by stekal po stene. Spád musí byť plynulý, bez miest, kde by voda stála a v zime zamŕzala.

Náročnosť oplechovania, a tým aj pracnosť, závisí od viacerých vecí:

• dĺžka a členitosť obvodu: rovná atika bez rohov je jednoduchá, každý roh, výklenok či prestup zaberie čas,
• stav podkladu: rozpadnuté murivo alebo chýbajúci spád treba najprv opraviť,
• demontáž starého plechu: odstránenie a likvidácia pôvodného oplechovania je práca navyše,
• výška a prístup: vysoká budova alebo stiesnený pozemok znamenajú zložitejšie lešenie,
• materiál: titánzinok a meď sú náročnejšie na spracovanie než bežný plech.

V bytovom dome sa o oplechovaní atiky rozhoduje spoločne. Obráťte sa na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov. Ak sa pri prácach mení vzhľad alebo konštrukcia strechy, napríklad pri zateplení atiky, overte si na stavebnom úrade, aký postup vyžaduje nový stavebný zákon. Nespoliehajte sa na to, že postačí ohlásenie.

• Spád na fasádu alebo žiadny spád: voda sa drží na atike, steká po stene a murivo vlhne.
• Chýbajúca alebo krátka okapnička: na fasáde vznikajú stopy po stekajúcej vode.
• Príliš úzky plech: hrana atiky alebo zateplenia zostane odkrytá.
• Skrutky cez vrch plechu bez tesnenia: každý otvor je cesta pre vodu.
• Pevné kotvenie bez dilatácie: plech sa v lete a v zime vlní, spoje praskajú.
• Odbité rohy: zle prekryté spoje v rohoch sú najčastejším miestom zatekania.
• Hydroizolácia končiaca pod hranou: medzi fóliou a plechom zostane medzera.
• Nevhodná kombinácia kovov: korózia sa prejaví až po niekoľkých rokoch.

Pri preberaní sa pozrite zo strechy aj zo zeme a skontrolujte:

• plech je vedený súvisle po celom obvode bez medzier,
• horná plocha má viditeľný spád smerom do strechy,
• okapnička je na celej dĺžke odsadená od fasády,
• rohy a ukončenia sú tesné a pekne zarovnané,
• spoje majú presah alebo drážku a dilatácie sú na vhodných miestach,
• na vrchu plechu nie sú zbytočné otvory ani neutesnené skrutky,
• hydroizolácia je vytiahnutá pod plech a spoj je uzavretý,
• plech nie je poškriabaný, preliačený ani zdeformovaný,
• po daždi nestojí na atike voda a na fasáde nie sú nové stopy,
• strecha a okolie sú uprataté od odrezkov a skrutiek.