Pokládka plávajúcej drevenej podlahy (click/clack)

Podlahár začína kontrolou podkladu a prípravou miestnosti. Lamely by mali niekoľko dní, zvyčajne aspoň 48 hodín, ležať v miestnosti, kde sa budú klásť, aby si drevo zvyklo na teplotu a vlhkosť. Väčšinou zostávajú v neotvorených balíkoch, presný postup udáva výrobca.

Potom sa rozvinie podložka a určí sa smer pokládky. Prečo sa lamely väčšinou kladú v smere svetla z okna? Spoje sú tak menej viditeľné a miestnosť pôsobí dlhšia. Prvý rad sa kladie pri rovnej stene, medzi lamelou a stenou sa vložia kliny, ktoré udržia dilatačnú škáru. Tá býva zvyčajne okolo 10 mm, presnú hodnotu uvádza výrobca podlahy.

Lamely sa spájajú tak, že sa nová lamela nasadí v uhle do pozdĺžneho zámku a sklopí sa, kým nezapadne. Čelné spoje sa podľa typu zámku buď zaklapnú zhora, alebo jemne doklepnú cez kúsok odrezku. Spoje v susedných radoch sa posúvajú, väčšinou aspoň o 30 cm, aby podlaha bola stabilná a nevznikal pravidelný „rebrík“. Posledný rad sa zúži na mieru, kliny sa vyberú a na záver sa namontujú soklové a prechodové lišty.

Zámkový spoj je presný, a preto potrebuje rovný, pevný a suchý podklad. Výrobcovia zvyčajne povoľujú odchýlku rovinnosti rádovo niekoľko milimetrov na dĺžke jedného až dvoch metrov. Väčšie nerovnosti sa prebrúsia alebo vyrovnajú samonivelačnou hmotou. Penetrácia sa robí pred nanášaním stierky, aby sa hmota dobre spojila s podkladom.

Starý koberec, PVC alebo linoleum sa pod drevo spravidla odstraňuje, rovnako zvyšky lepidla. Mäkká krytina pod plávajúcou podlahou spôsobuje pruženie a namáha zámky.

Na betóne alebo inom minerálnom podklade je potrebná parozábrana, zvyčajne PE fólia s presahmi a prelepenými spojmi, alebo podložka, ktorá ju už obsahuje. Nový poter musí byť dostatočne vyschnutý. Vlhkosť meria podlahár a limity udáva výrobca podlahy podľa typu poteru.

Podložky sa líšia hlavne útlmom kročajového hluku a tým, ako vyrovnajú drobné nerovnosti:

• Penové podložky sú bežné, ľahké a vhodné do väčšiny suchých miestností.
• Korkové podložky dobre tlmia hluk, len samy o sebe nechránia pred vlhkosťou.
• Kombinované podložky spájajú tlmenie a parozábranu v jednom páse.

Pri podlahovom kúrení treba použiť podlahu aj podložku, ktoré výrobca na kúrenie výslovne povoľuje. Príliš hrubá podložka by teplo zbytočne brzdila.

Najjednoduchšia je obdĺžniková izba s rovným podkladom, bez rúr a s málo dverami. Prácu naopak predlžuje:

• nerovný alebo vlhký podklad, ktorý treba najprv opraviť a nechať vyschnúť,
• členitý pôdorys s výklenkami, piliermi a šikmými stenami,
• rúry od radiátorov, pri ktorých sa lamely vŕtajú a zakrývajú rozetami,
• veľa dverí, kde treba podrezať zárubne a osadiť prechodové lišty,
• schody a prechody na dlažbu s rozdielnou výškou,
• veľké plochy, ktoré podľa výrobcu potrebujú dilatačný profil,
• pokládka do obývaného bytu, kde sa sťahuje nábytok.

V byte sa oplatí vopred spýtať správcu alebo spoločenstva vlastníkov, či dom nemá pravidlá pre kročajový hluk alebo pre hlučné práce. Samotná výmena krytiny je bežná práca. Ak by ste však zasahovali do konštrukcie podlahy alebo stropu, overte si postup na stavebnom úrade.

• Chýbajúca dilatačná škára. Drevo pracuje. Ak narazí na stenu, zárubňu alebo rúru, podlaha sa vydúva. V praxi sa často stáva, že škáru „zje“ ťažká skriňa alebo pevne priskrutkovaná lišta.
• Pevne ukotvená plávajúca podlaha. Kuchynská linka alebo vstavaná skriňa postavená na lamely podlahu priťaží a bráni jej pohybu. Takýto nábytok sa stavia pred pokládkou, prípadne sa podlaha okolo neho ukončí so škárou.
• Nerovný podklad. Lamely nad jamkou pružia, zámky sa namáhajú, vzniká vŕzganie a medzery.
• Nedotiahnuté zámky. Spoj, ktorý nezapadol celý, sa časom otvorí. Ak sa doklepáva priamo do hrany lamely, zámok sa poškodí.
• Chýbajúca parozábrana na betóne. Vlhkosť z podkladu dosiahne drevo a lamely sa začnú krútiť.
• Drevo do vlhkých miestností. Do kúpeľne či sauny sa drevená plávajúca podlaha bežne nedáva.

Zámkovú podlahu v suchej, pravidelnej miestnosti zvládne aj šikovný laik. Potrebujete pílu, meter, uholník, kliny, gumovú paličku a doklepávaciu podložku. Vždy si prečítajte návod výrobcu, pretože zámky sa líšia.

1. Nechať balíky lamiel aklimatizovať v miestnosti podľa pokynov výrobcu.
2. Odstrániť starú mäkkú krytinu, vyčistiť a povysávať podklad.
3. Skontrolovať rovinnosť dlhou latou a nerovnosti vyrovnať.
4. Na betóne položiť parozábranu s presahmi a spoje prelepiť.
5. Rozvinúť podložku spojmi na zraz, bez prekrývania.
6. Zmerať šírku miestnosti a rozvrhnúť rady tak, aby posledný rad nebol príliš úzky.
7. Podrezať zárubne na výšku lamely s podložkou.
8. Položiť prvý rad perom k stene a vložiť kliny pre dilatačnú škáru.
9. Spájať ďalšie rady a posúvať čelné spoje podľa odporúčania výrobcu.
10. Pri rúrach vyvŕtať otvory väčšie ako rúra a odrezaný kúsok vlepiť späť.
11. Zúžiť posledný rad na mieru a zachovať škáru pri stene.
12. Vybrať kliny a pripevniť soklové lišty k stene, nie k podlahe.
13. Osadiť prechodové lišty pri dverách a na styku s inou krytinou.

• spoje sú zatvorené po celej dĺžke a lamely v nich neodskakujú,
• podlaha pri chôdzi nepruží a nevŕzga,
• pozdĺž všetkých stien, zárubní a rúr je zachovaná dilatačná škára,
• soklové lišty sú pripevnené k stene a podlahu nepritláčajú,
• prechodové lišty pevne sedia a nevytvárajú nebezpečný schodík,
• čelné spoje sú posunuté a netvoria pravidelný vzor,
• posledný rad nie je výrazne užší ako ostatné,
• povrch je bez rýh, odštiepených hrán a stôp po doklepávaní,
• dvere sa voľne otvárajú a nedrú o podlahu,
• dostali ste zvyšné lamely a informácie o údržbe od výrobcu.