Pokládka plávajúcej laminátovej podlahy

Plávajúca podlaha je spôsob pokládky, nie materiál. Najčastejšie sa takto kladie laminát, ale rovnako aj drevená vrstvená podlaha, vinyl s klik zámkom alebo korok. Postup je podobný, rozdiely sú v detailoch:

• Laminát má jadro z lisovaných drevných vlákien a dekoračnú vrstvu s potlačou. Bežne má hrúbku zhruba 7 až 12 mm. Odolnosť povrchu udáva trieda oteru (AC), pre domácnosť sa zvyčajne volí vyššia trieda do chodby a nižšia do spálne. Na vodu je citlivý, hlavne v spojoch.
• Drevená vrstvená podlaha má vrchnú vrstvu zo skutočného dreva. Je hrubšia, ťažšia a citlivejšia na vlhkosť a slnko, zato sa dá pri dostatočnej hrúbke vrchnej vrstvy aj prebrúsiť.
• Vinyl s klik zámkom je tenší a vodoodolný, preto sa hodí aj do kuchyne či vlhkejšej predsiene. Kvôli malej hrúbke však na ňom viac vidno každú nerovnosť podkladu.
• Korok je teplý a mäkký pod nohami, ľahšie sa však otlačí od ťažkého nábytku.

Pri výbere myslite aj na výšku. Podlaha spolu s podložkou zdvihne povrch o niekoľko milimetrov až vyše centimetra. Ak dvere nemajú rezervu, treba ich skrátiť, a ak susedíte s dlažbou, rozhoduje to o type prechodovej lišty.

Väčšina problémov s plávajúcou podlahou vzniká pod ňou, nie na nej. Podklad musí byť:

• suchý: nový poter potrebuje čas na vyschnutie a jeho vlhkosť sa pred pokládkou meria, hraničné hodnoty uvádza výrobca podlahy,
• pevný: nesmie sa drobiť ani pružiť,
• rovný: zvyčajne sa toleruje odchýlka okolo 2 mm na 2 m, pri vinyle často menej.

Starý koberec, PVC a zvyšky lepidla sa odstránia. Výraznejšie nerovnosti sa prebrúsia alebo vyrovnajú nivelačnou hmotou, prašný a savý podklad sa napenetruje. Na betón a poter patrí parozábrana, teda PE fólia s presahmi prelepenými páskou, a na ňu podložka. Existujú aj podložky s parozábranou už v sebe. Na drevenom podklade sa parozábrana zvyčajne nedáva, riaďte sa pokynmi výrobcu.

Podložka tlmí kročajový hluk a vyrovná drobné nerovnosti. Hrubšia a mäkšia nie je automaticky lepšia: príliš mäkká podložka necháva lamely pružiť a zámky sa skôr poškodia. Pri podlahovom kúrení treba podložku s nízkym tepelným odporom, ktorú výrobca na kúrenie výslovne povoľuje. V bytovom dome je dobrá podložka aj ohľaduplnosť k susedom pod vami.

Balíky s lamelami sa nechajú zvyčajne aspoň 48 hodín v miestnosti, kde sa budú klásť, aby prijali jej teplotu a vlhkosť. Potom sa naplánuje rozvrh: lamely idú spravidla pozdĺž dlhšej steny alebo v smere dopadu svetla z okna, spoje v susedných radoch sa posúvajú aspoň o 30 cm a posledný rad by nemal vyjsť príliš úzky. Preto sa šírka prvého radu často upravuje.

Prvý rad sa kladie pod drážkou ku stene s dilatačnými klinmi, ktoré udržia medzeru okolo 10 mm od stien, zárubní, rúr a ďalších pevných prekážok. Lamely sa zakliknú najprv na kratšej strane, potom sa celý rad zaklopí po dĺžke. Okolo radiátorových rúrok sa vyvŕtajú otvory väčšie, než je rúrka, a vyrezaný kúsok sa vráti a podlepí. Zárubne sa zvyčajne podrežú, aby lamela zašla pod ne.

Na veľkých plochách, v dlhých chodbách a vo dverách medzi miestnosťami sa podlaha často delí dilatačným profilom. Kde je potrebný, určuje výrobca. Na záver sa odstránia kliny a namontujú sa soklové lišty a prechodové profily.

Rýchla a jednoduchá je pokládka v prázdnej obdĺžnikovej miestnosti s rovným suchým poterom a priamym kladením. Viac času a zručnosti si vyžaduje:

• nerovný alebo vlhký podklad, ktorý treba najprv opraviť,
• demontáž starej podlahy a odvoz odpadu,
• veľa rohov, výklenkov, rúr a zárubní,
• pokládka do vzoru, napríklad rybia kosť,
• schody, ktoré sa obkladajú samostatnými profilmi,
• podlahové kúrenie s potrebou nábehu kúrenia pred pokládkou,
• zariadená miestnosť, kde treba sťahovať nábytok.

• Chýbajúca dilatácia. Podlaha natlačená ku stene sa pri zmene vlhkosti vydúva. Rovnako ju zablokuje kuchynská linka priskrutkovaná cez lamely alebo soklová lišta pribitá do podlahy namiesto do steny.
• Vyplnená škára. Dilatačná medzera sa nezatmeluje, má zostať voľná a zakrytá lištou.
• Nerovný podklad. Lamely nad jamkami pružia, vŕzgajú a zámky praskajú.
• Vynechaná parozábrana na betóne alebo položenie na nevyschnutý poter.
• Laminát do kúpeľne. Bežný laminát do mokrých priestorov nepatrí. Ak chcete podlahu so vzhľadom dreva v kúpeľni, rozumnejší je vodoodolný vinyl alebo dlažba.
• Nedotiahnuté spoje. Malá škára sa časom zväčší a zanáša nečistotou.

Ak máte rovný a suchý podklad a obyčajnú miestnosť, pokládku zvládnete aj sami. Potrebujete pílu na laminát, metr, uholník, dilatačné kliny, priklepávaciu kocku a ťahač na posledný rad. Najprv si prečítajte návod výrobcu, zámky sa medzi značkami líšia.

1. Nechať balíky aspoň 48 hodín ležať v miestnosti.
2. Odstrániť starú krytinu, vysávať a skontrolovať rovinnosť dlhou latou.
3. Rozvinúť parozábranu s presahmi a prelepiť spoje.
4. Položiť podložku natupo, bez prekrývania.
5. Rozmerať miestnosť a určiť šírku prvého a posledného radu.
6. Položiť prvý rad s klinmi pri stene.
7. Zakliknúť ďalšie rady s posunom spojov aspoň o 30 cm, zvyšok z konca radu použiť na začiatok ďalšieho.
8. Vyrezať otvory pre rúry a podrezať zárubne.
9. Posledný rad zrezať na mieru so zachovaním dilatácie a dotiahnuť ťahačom.
10. Vybrať kliny, namontovať soklové lišty do steny a prechodové profily.

Ak chcete pod podlahou presúvať radiátor alebo meniť rozvody, to už nie je práca pre kutila. Pri výmene podlahy v byte sa oplatí informovať správcu alebo spoločenstvo vlastníkov, najmä kvôli hluku a odvozu odpadu. Ak by ste zasahovali do konštrukcie, napríklad búrali poter, overte si na stavebnom úrade, či podľa nového stavebného zákona netreba povolenie.

• pri chôdzi podlaha nepruží a nevŕzga,
• spoje sú dotiahnuté, bez viditeľných škár a výškových rozdielov,
• spoje v susedných radoch sú posunuté a vzor pôsobí rovnomerne,
• okolo stien, rúr a zárubní je dilatácia a podlaha sa nikde neopiera o pevnú prekážku,
• soklové lišty sú pripevnené k stene, nie k podlahe,
• prechody a dilatačné profily sú pevné a nezakopávate o ne,
• dvere sa otvárajú bez drhnutia,
• zostali vám náhradné lamely a návod na údržbu.